Pravda o 1968 a 1989

Nebudem tu rozoberať to, že celý cirkus v 1968 bol organizovaný agentmi Západu a šlo o pokus o sametovú revolúciu/majdan (hoci dalo by sa to nazvať aj generálnou skúškou na 1989) a ktorý v podstate poškodil reputáciu ZSSR a celého východného bloku. Nebudem hovoriť ani to, že zamatová revolúcia v 1989 tiež bol organizovaný agentmi Západu a po ktorej sa k moci dostal pijan a človek slobodomurárov Havel ale aj po ktorej sa rozpútala najväčšia rozkrádačka a kolonizácia v dejinách ČSR resp. ČR a SK (po voľbách v 1998 to na Slovensku nadobudlo obludné rozmery). Nebudem z toho dôvodu, že už to predo mnou rozobral kde kto a na internete sa dajú nájsť príslušné články a dokumenty.

Tak o čom?

Že ľudia sú pripravení počúvať, ale či aj na pravdu, tak nad tým sa dá dlhé hodiny polemizovať a aj tak sa nedoberieme k jednoznačnej odpovedi. A dôvod prečo sú ochotní počúvať aj napriek masívnej propagande typu „máme slobodu slova“, „nemusíme stáť v rade na banány“, „môžeme cestovať kam chceme“ atď. je, že vidia aj rub vecí lebo za verejne vyslovený názor môžu vyhodiť z práce, dnes nestojíme v rade na banány ale na úradoch práce, môžeme síce cestovať ale väčšina nemá za čo a mohol by som s tým pokračovať do úmoru.

Čo to znamená?

Okrem toho, že mnohým dochádza čo bol a čo priniesol 1989, tak spomienky na minulý režim vyvoláva u mnohých (opodstatnenú?) nostalgiu lebo súdruhovia aspoň museli predstierať, že starajú sa o záujmy pracujúcich.

Vrátime sa k plánovanej ekonomike na základe marxizmu?

Dúfam, že nie a to hovorím napriek tomu, že zastávam plánovanie pre zabezpečenie demograficky podmienených potrieb (potraviny, šatenie, bývanie, školy atď.) . Dôvod je prostý, politická ekonomika marxizmu ako taká je metrologicky nekonzistentná pretože operuje pojmami ako „nutný pracovný čas a nadčas“, „nutná práca a nadpráca“, „nutný produkt a nadprodukt“, ktoré účtovnícka teória a ani prax nepozná (neexistuje na to účtovná kolónka alebo hodinky). Teoreticky vzaté ekonómovia môžu vypracovať štatistické metódy na to aby zistili kde leží hranica medzi jednotlivými kategóriami ale potom sa vynára otázka na základe akého kľúča vypracovali tie štatistické metódy.

Inými slovami Marx nielen mieša pojmy a dojmy ale aj túto zmes vydáva ako objektívnu realitu. A toto nič nereprezentuje lepšie ako tvrdenie, že v procese svojho fungovania sa hodnota prenáša z výrobného prostriedku na produkciu. Problém je, že nielen sa nerozlišuje medzi cenou a hodnotou ale aj to, že prenos ceny je účtovná operácia, ktorá je podriadená platnej právnej úprave o finančnej hospodárskej činnosti v aspekte amortizačných odpisov. Pritom zásadne obchádza úlohu úroku (politicky korektný termín pre úžeru) v ekonomickej činnosti a jej sociálno-ekonomické dopady pre danú spoločnosť. A to som spomenul len politickú-ekonómiu marxizmu a nie samotný marxizmus ako smer filozofie.

Ak nie marxizmus či socializmu a ani kapitalizmus, tak potom čo?

Protiotázka: Prečo musíme neustále nasledovať nejaký -izmus ako nejaké tupé ovce, ktoré niekto neustále musí pásť resp. nasledovať nejakého toho barana-odborníka/guru?

Sme ľudia, ktorým bol daný nielen rozum a rozlíšenie ale aj vôľa a vedomosti a tak naskytá sa otázka, prečo tieto dary nepoužívame adekvátne.

S pozdravom

Oracle 911

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s