Otázky a odpovede č. 32

V priebehu minulého týždňa prišlo niekoľko otázok do diskusie a jedna do môjho mailu. Dokopy to činí 4 otázky, a dám odpoveď aj na jeden príspevok, aby sa to nestratilo. Najprv odpoviem na mail a na príspevok, a potom ako vždy budem postupovať chronologicky a budem sa snažiť odpovedať najlepšie ako viem.

Otázky a odovde:

Jill sa pýtala v maily:

https://www.aktuality.sk/
https://sk.wikipedia.org/wiki/
nezdá sa Vám voľajaký veľký počet “našich diplomatov” študovalo na MGIMO ešte za socializmu a dnes sú výnimoční aj pre kapitalistický svet, a pracujú vôbec pre slovenskú štátnosť? sme v područí koho?
a k tejto téme, by Ste mohli tiež niečo napísať- ľahšie
/rozmýšľala som, prečo Chelemendik odmietol pozvanie na web levanetu,zdá sa mi, že vedel viac ako je tu uvedené a možno preto”bol odídený”/
https://www.tartaria.sk/

Prvá vec, čo musím povedať je, že západná propaganda v slovenskom jazyku sa tvári, akoby nevedela, že americké tajné služby regrutujú svojich agentov na školách ako Harvard.

Druhá vec je, že MGIMO je špičková škola pre diplomatov a preto ich absolventi sú žiadaní hlavne v medzinárodných organizáciách.

Tretia vec je, že diplomat rieši medzinárodné problémy – v ideálnom prípade to robí v záujme vlastného štátu, a ak nie, tak to rieši v záujme nadnárodných štruktúr. Otázka je, ktoré sú to štruktúry.

Štvrtá vec je, že Chelemendik zomrel vo spánku na zlyhanie srdca.

Piata vec je, že tartaria.sk je podľa mňa dezinformačný web, kde sa stretáva pravda či polopravda s výmyslami, aby opili rožkom hľadajúceho. A preto by som bral tam uvedené informácie s rezervou.

Idevpas napísal:

Tie harvestre, podobne ako to mechanické rameno na obrábanie kruhového poľa, mi pripadajú jak z nejakého amerického béčkového post-apo filmu.
Snáď to v budúcnosti až takto zle nedopadne a tie pozitívnejšie technológie na Zemi pretrvajú, prípadne sa objavia nejaké nové.
Lebo potom nás čaká budúcnosť Kuby a jej “organické” poľnohospodárstvo, kde väčšina pospolitého ľudu okrem “elity” obrába prevažne ručne v predklone polia pokryté zvieracím hnojom a stará sa o statok od rána do večera, a potom si večer sadnú na verandu, kde popíjajú rum a bafkajú cigáro v atmosfére sprevádzanej kubánskou latino hudbou.
Proste život človeka IBA za účelom udržania sa v biosfére.
A tie malebné ekologické farmy sa asi plánujú pre tú budúcu “zlatú” pol-miliardu, pričom ľudia žijúci v metropolisoch sú určení k degenerácii a odpisu.
Zaujímalo by ma, že ako tento poľnohospodársko-ekologický aspekt bytia človeka na Zemi videli naše riadiace kádre v bývalom režime alebo kádre “stalinského” ZSSR (že či už v tej dobe nad týmito vecami uvažovali), pretože výhodnejšie je dobré veci odkukať, než ich znova zbytočne objavovať, alebo ich sem importovať zabalené v modernom západnom nablýskanom pozlátku, aby zas potom mohol niekto ospevovať západ za údajné inovácie.

Dobre si opísal sladké sny globálneho zákulisia (GP), ale to už nebude môcť urobiť aj kvôli aspoň trom veciam:

  • Moderné poľnohospodárstvo je vrcholne závislé od ropy, lebo na 1kCal v potravinách uloženej energie treba dodať 10kCal energie vo forme pesticídov, herbicídov, umelých hnojív vrátane ich výroby, dopravy a ich aplikácie. Takže ak sa zatvoria kohútiky, tak hladomor zapríčiní technologickú katastrofu biblických rozmerov.

  • V priebehu nasledujúcich 2 dekád nielenže treba znížiť spotrebu, ale aj dať biosféru do poriadku, a to bez aktívnej spolupráce s biosférou pri zabezpečení ľudských potrieb. A permakultúra je práve takýmto východiskom.

  • Permakultúrna revolúcia v Kube mala za následok, že cez diaľkové vzdelávanie chlapci a dievčatá z fariem získali tituly (prevažne z oblasti lekárstva).

Inými slovami – musia vyriešiť množstvo otázok bez toho, aby to rachlo, a niečoho sa potom budú musieť vzdať – a to je práve ten „život človeka za účelom udržania sa v biosfére“.

Patak24 sa pýtal:

Hovoril si, že EU je navýhodnejšia pre anglosasov tak prečo si odhlasovali brexit?

Áno povedal som to, ale treba pripomenúť aj druhú vec: Kedykoľvek, keď sa anglické elity chystali vyviesť, alebo vyviedli nejakú špinavosť v Európe, tak sa zatvárili, že nie sú súčasťou Európy a preto sa ich to netýka – a zdvihli kotvy, napr. napoleonské vojny, alebo obe svetové vojny.

Teraz mala Brexitom odštartovať vojna každého proti každému, ktorá mala vyústiť do Európskeho kalifátu (bojovníci ISIS sú už tu). Lenže Rusko v roku 2014 zasiahlo v Sýrii (najskôr diplomaticky a neskôr aj vojensky), a celý projekt musel GP odložiť na neurčito, a začať hasiť veci.

Brunero sa pýtal:

Moja ďalšia otázka. Zrejme si lepšie informovaný, ako my čitatelia – o tom niekedy inokedy. Máš však naozaj dobrý vnútorný pocit, že sa udalosti (najmä u nás) uberajú žiadúcim smerom? Mám na mysli hlavne vyšetrenie vrážd K+K a v náväznosti na to vyčistenie od odpadu – jeho objednávateľov, naviazaných opozičníkov, znevažujúceho našu vládu prezidentom v zahraničí (o prepojení talianskej mafie na úrad vlády bez dôkazov), bujniaceho sa liberalizmu, “nadvlády” mimovládok, jednostranné informovanie médiami ap.? Stále čakáme na nejaké upokojenie novými informáciami, ktoré nejako po nedávnom uverejnení aj vrahov K+K, zatknutí Kočnera, Baštrnáka akosi neprichádzajú, nebadať výrazné napredovanie, hoci náznaky sú evidentné. Možno očakávať nejaké načasovanie pred voľbami?

Ak narážaš na to, že mám kuloárne informácie, tak sa mýliš. Nemám prístup na také miesta, používam výhradne verejné, voľne dostupné zdroje. Odlišujú ma hlavne 2 veci:

Snažím sa mať ucelený obraz o svete, chápať svet a prebiehajúce procesy adekvátne, a hovoriť celú pravdu (nie vždy sa mi to podarí zabaliť do príjemného obalu).

Chodím na stránky, kde sa poskytujú celostné znalosti a robí sa analýza správ.

Čo sa týka tvojej otázky, tak môžem povedať, že počujeme ohlušujúce ticho pred búrkou, a podľa môjho odhadu prvý úder na liberálov (pre nich z čista-jasna) príde pred voľbami do EP (budem sa téme volieb venovať).

Ďalšia otázka od Brunera:

Ďalšia otázka: Týka sa osláv na Červenom námestí v Rusku. Ako si vysvetľuješ účasť Nazarbajeva v podstate po pravici Putina? Bolo to iba z “nedostatku” účasti iných štátnikov? Podobne sa mi javí aj prijatie p. Danka najvyššími v Rusku (tuším ako jediný zo Západu), čo mu som však pochopiteľne rád. Alebo možno vidieť za jeho prijatím aj niečo viac?

Nepoznám síce, podľa akého kľúča stavajú ľudí na tribúnu, ale Nazbarjev – bývalý prezident Kazachstanu je Putinov spojenec. Pozvanie na túto udalosť (až na Lukašenka) dostali všetci predstavitelia bývalých republík ZSSR. Lukašenko nedostal, lebo zrádza Rusko na každom kroku a ja sa čudujem, že mu už skôr nedali najavo, že je pre nich nulou. A keď sa pozrieme na veci cez túto prizmu, môžeme povedať, že nielenže poctili Danka (naozaj bol jediný zo Západu), ale dali takto svetu najavo, že Slovensko je ich partner, a cez Danka/Slovensko sa budú riešiť určité veci (ten krátky rozhovor s Putinom a Lavrovom o tom jasne svedčí).

S pozdravom

Oracle 911

Výzva: prosím začnite čítať tlsté knihy (je to fuk s ktorou začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.

7 thoughts on “Otázky a odpovede č. 32

  1. Ako je vlastne možné pri dnešných moderných technológiách, že na tak malé množstvo energie získanej z danej potraviny, musí človek vynaložiť omnoho väčšiu energiu na jej výrobu?
    A nemá to tak náhodou aj byť, a ide len o to, že dnes energiu potrebnú na fungovanie technosféry získavame značne nešetrným spôsobom k Prírode?
    Myslím si, že skutočne ekologickejšie energetické zdroje už dávno existujú, lenže globalisti ich skrátka ľuďom neposkytnú, pretože s energetickou sebestačnosťou a slobodou sa zvyšuje aj všeobecná sloboda.
    Avšak so slobodou rastie i chuť, čo by bol pri dnešnom “Homo Kobylkus” asi dosť obrovský globálny problém.

    Otázka je, že čo si vlastne máme predstaviť pod tým “úžasným” pojmom “permakultúra” v slovenských končinách, ktorý zase prišiel zo západu, podobne ako aj napr. tá nechválne slávna “liberálna demokracia”, “inklúzia”, tolerancia k “inakostiam” a pod?
    Stredoveký feudalizmus?
    Alebo životnú úroveň za starého Rakúsko-Uhorska?

    A čo sa týka konzumu, tak ten je dnes samozrejme značne pre-exponovaný.
    Ľudia a spoločnosť hlavne na západe funguje totálne nelogicky, nerozumne a nezmyselne.
    Niekomu stačí jedno auto v rodine, starý nábytok po rodičoch, 10 rokov starý mobil alebo 10 ročný desktopový počítač (ktorý čistí od prachu, aby sa mu “neupiekol” hardvér, prípadne vymení nejaký starší modul za nový) a pod.
    Naopak, niekto nepôjde do Tesca po rožky pešo ani za nič, alebo potrebuje mať nový ajfón každý rok, a keby len ten…
    Ja mám naopak rád solídne a spoľahlivé veci, čo dlho vydržia a dajú sa udržovať v domácich podmienkach (viď bicykel, staršie autá alebo desktop).
    Avšak tieto problémy majú samozrejme svoje konkrétne príčiny a za veľa môžu práve globalisti!
    V prvom rade problém leží v sveto-názorovej rovine, ďalšiu úroveň predstavuje súčasný paraziticko-degradačný finančný a ekonomický systém.
    Problém má aj sociálny rozmer, lebo keď sa obmedzí konzum, tak sa zákonite obmedzí aj výroba a ľudia prídu o prácu.
    A preto dnes globalisti silne premýšľajú, kde by tie ľudské “mravce” opäť presunuli (ideálne z ich pohľadu exterminovali na prijateľnú úroveň ako prebytočnú položku v nákladoch), aby neprišli o svoj každodenný režim bio-robota.
    Problém pre nich predstavuje aj súčasná nenažraná kapitalistická p(r)asácka “elita”, ktorú by tiež bolo nutné z ich pohľadu (aj z nášho) tak trochu pokosiť a vymeniť za aktuálnejší, efektívnejší a menej nákladný model.

    Páči sa mi

  2. Tá “permakultúra” podľa mňa nie je v podstate nič iné než tradičný život na dedine, aký existoval na Slovensku zhruba pred 50 rokmi.
    Pričom je do určitej miery doplnená o novšie technológie, poznatky, postupy a zvyšok je typický západný marketing (viď “bio” potraviny – potraviny u nás za socializmu boli v podstate tiež bio v porovnaní s tým dnešným odpadom navážaným sem zo zahraničia; “organické” poľnohospodárstvo, “duálne vzdelávanie”, /a/sociálna “inklúzia”, a podobné “úžasné” pojmy).

    Páči sa mi

    • To môže tvrdiť len ten, kto nepozná fakty, lebo život na dedine pred 50 rokmi bola drina ale permakultúra je primárne o takom dizajne, kde s minimom vstupov dosiahnuť maximum. Príkladom je permakultúrna farma, ktorú vybudoval Sepp Holzer na horských pozemkoch, ktoré zdedil od rodičov-poľnohospodárov a po krvopotnej drine sám seba musel opýtať čo robí zle a prísť so systémom, ktorý spolupracuje s prírodou a neznamená celodennú drinu.

      Páči sa mi

      • Aj ľudia u nás na dedine pred 50 rokmi žili pomerne udržateľne a keby vtedy mali súčasné znalosti a technológie, a navyše keby nemuseli za prácou utiecť do mesta, tak by to mohlo byť ešte lepšie.
        Celý ten pojem “permakultúra” sa mi zdá dosť vágne zadefinovaný a laik si môže pod tým predstaviť hocičo.
        Asi závisí od konkrétneho miesta, kde sa táto technológia využije.
        Naopak, tie permakultúrne metódy hospodárenia sú už zrejme obšírnejšie sformulované, ale ja ako mestský typ človeka som ich nemal kde príležitosť študovať a vyskúšať.
        Akože, na obrázku to vypadá pekne:
        http://www.lifereset.sk/ako-vyzera-permakultura-pozrite-si-fotky/
        Lenže z toho mi vyplýva, že tradičná permakultúra je primárne dimenzovaná pre väčšie súkromné poľnohospodárske obydlia ako statky a farmy, možno pre nejakú menšiu obec, kde sa pár rodín rozhodne žiť pohromade ako v komúne – ale nie pre slovenské mestá a dediny s rozsiahlymi monokultúrami.
        Proste je to asi vhodné pre nejaký dobrodružný pár s deťmi, ktorý vlastní väčší pozemok alebo statok a rozhodne sa žiť mimo mesta.
        Lenže takto sa problém s ekológiou určite nevyrieši a v našich obvyklých mestských a dedinských podmienkach, kde žije omnoho viac ľudí pohromade, by sa muselo ísť na to nejak inak, ale neviem presne ako.
        Problémom sú aj súčasne prevládajúce spoločenské stereotypy, preto si myslím, že zorganizovať život nejakým iným spôsobom, než je dnes, sa bude dať až po nejakej prírodnej katastrofe a permakultúru bude dovtedy praktikovať len zopár dobrodruhov alebo pracháčov.
        Využitie permakultúrnych postupov obhospodarovania územia vo väčších merítkach je dnes v súčasných podmienkach podľa mňa len utópiou.

        Páči sa mi

      • @idevpas
        5 minút hľadania a prídeš na to, že sa to dá robiť aj v amerických predmestiach:
        https://www.growforagecookferment.com/backyard-permaculture-projects/
        https://morningchores.com/farm-layout/
        https://prospectrockpermaculture.wordpress.com/2017/08/22/permaculture-design-for-yard-homestead-and-farm/

        Inými slovami primárne nejde o veľkosť ale o prístup a návrh, lebo s veľkosťou len rastie množstvo a rozmanitosť použitých prvkov.

        Páči sa mi

      • Zas až tak odlišné od slovenskej tradičnej dediny a statku mi to nepripadá, len je to viac rozmernejšie (čo vyplýva z amerických geografických podmienok), hipisácke a čiastočne také “post-apo” (ešte tomu “chýba” recyklácia vlastného moču…).
        Pre nenažraných amíkov, ktorí v “permakultúre” “objavili Ameriku”, je to asi zaujímavé a ja si myslím, že i potrebné.
        Tým to celkom prajem.
        Ale ja by som asi nechcel žiť medzi sliepkami, prascami a kravami aj doma, a väčšinu dňa sa zapodievať zabezpečením si potravy.
        Asi takto nejako si to predstavujú globalisti.
        Slovák na dedine žije pomerne skromne a rozumne, ale keď vidím, ako sa niektorí dedinčania správajú k okoliu, v ktorom žijú (napr. vyhadzujú a vylievajú odpad do potokov a riek), tak skôr než nové technológie by sa im šiklo poriadne nakopať do…
        To by im pomohlo určite skôr než nejaké “permakultúry” zo západu, ale možno sa mýlim.
        Skrátka si nemyslím, že je nutné zachádzať až do nejakých zbytočných extrémov.

        Páči sa mi

Pridaj komentár