Potravinová a energetická sebestačnosť slovenského vidieka

Nemám vo zvyku vysvetľovať svoje postoje, ale došlo k nedorozumeniam a nepresnostiam v článku, ktorý som uverejnil. Vzhľadom na to, že je to dôležitá téma a mal som čas cez víkend popremýšľať, rozhodol som sa, že niekoľko vecí spresním a rozšírim. Skratka, je to téma, ktorú nemôžem len tak odbiť.

O čo ide?

Keď som uverejnil svoj článok o revitalizácii vidieka, strhla sa celkom zaujímavá debata (nielen na mojich stránkach) a diskutéri v diskusiách poukázali na diery a nepresnosti v mojej práci, za čo im ďakujem. Takže k pozemkom:

  • Cca 1-1,2 ha pre jednu rodinu na úplné samozásobiteľstvo potravinami stačí s tým, že ak je design dobrý, tak to nie je drina na celý deň pre celú rodinu – stačí minimum mechanizácie (maximálne minitraktor na etanol) s možnosťou produkovania prebytkov, a všetko pod touto hranicou je záhradkárčenie.

  • Cca 2 ha je už práca na plný úväzok – viď agrokruh pána Šlinského, kde už je potrebná mechanizácia – ale to ešte stále nie je drina pre celú rodinu (a ďalšia reportáž na tému agrokruh).

  • Cca 5 ha je už práca na plný úväzok aspoň pre jedného človeka a často to znamená tak drinu, ako aj pripútanie sa k pôde.

Chcem tým povedať, že družstvo je nutnosť – lenže forma resp. praktická realizácia je už záležitosť cieľov a miestnych podmienok.

Čo by mali byť tie ciele?

Vidím tu 3 hlavné ciele poľnohospodárskych družstiev:

  • Zabezpečiť svoju rodinu čerstvými plodinami tak, aby človek mal možnosť úplne si osvojiť svoj plný potenciál.

  • Minimálne energetická sebestačnosť dediny (a to súvisí s prvým cieľom).

  • Obnoviť a udržiavať miestne ekosystémy v zdravom stave.

A dôvod, prečo dávam tieto ciele je prostý: toto je minimum aby ľudstvo prežilo a nekleslo pod úroveň zvierat. To, samozrejme, bude mať aj pozitívny dopad pre mestá – totiž vznikne nielen tlak na to, aby mestá boli zdravšie, t.j. väčšina vecí bola v pešej vzdialenosti (resp. aby hromadná doprava a bicyklovanie boli skutočnou alternatívou), aby zeleň bola skôr pravidlom ako výnimkou, ale tiež aj tlak na to, aby si aj mešťania plne osvojovali svoj potenciál.

Okolo akých prvkov by sa mali veci usporiadať?

Malá rodinná farma do cca 1-1,2 ha, ak človek chce byť len samozásobiteľom, a na spracovanie prebytkov (čo sa priamo nepredá) konzerváreň poháňaná bioplynom a drevom získaným z kopicovania/pařeziny. Teoreticky vzaté, môže byť k tomu pripojený aj liehovar, kde sa spracúvajú iné alebo vedľajšie produkty na 96% etanol.

Družstvá, ktoré už operujú aj väčším pozemkami by sa mali zaoberať aj agrolesníctvom, do ktorého je integrovaná tiež živočíšna výroba. Totiž tuhé zvyšky z liehovaru sa dajú využiť aj ako prídavok do kŕmnej zmesi pre dobytok, a hnoj zas ako zdroj bioplynu (nielen hnoj, ale aj tekuté zvyšky z výroby liehu). A tu je moment, kde musím doplniť 3 veci:

  • Takýto mini-liehovar by bol zároveň aj spracovateľským centrom pre ostatnú poľnohospodársku produkciu, napr. konope, orechy, atď.

  • Cukrová repa by sa mala spracovávať v okresnom cukrovare, kde by bol pridružený aj liehovar na spracovanie napr. melasy s tým, že spracovanie sladkého ciroku na cukor by prebiehalo hlavne tam, ale ak by šlo o spracovanie len na melasu resp. etanol, tak by sa využívalo lokálne spracovanie.

  • Existuje aj takzvaná ABE fermentácia, ktorá produkuje acetón, butanol a etanol. A táto fermentácia je naďalej skúmaná na rôznych substrátoch a v rôznych kultúrach s hlavným cieľom nielen výroby organických rozpúšťadiel, ale aj biopaliva s tým, že sa naďalej skúmajú metódy na efektívnu separáciu produktov ABE fermentácie.

A prečo neustále pretláčam etanol?

Ide totiž o to, že jedným z prvých komerčných palív pre autá bol práve etanol. Ford najprv predával farmárom buldozéry na etanol (podomácky pálená pálenka – napr. z jabĺk). A keď k tomu prirátame, že japonské letectvo (a v podstate aj nemecká vojenská mašinéria) fungovali v prevažnej miere na etanol – ten prvý ho kvasil zo sladkých zemiakov, a druhý z obyčajných zemiakov. To znamená, že by to bolo palivo na prechodné obdobie, kým sa nesprístupní nejaký iný, lepší zdroj energie. A čo sa týka miest, nuž na ich vykurovanie a zásobenie energiou sú potrebné centralizované zdroje. Otázka je, aké.

S pozdravom

Oracle 911

Výzva: prosím začnite čítať tlsté knihy (je to fuk s ktorou začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.

One thought on “Potravinová a energetická sebestačnosť slovenského vidieka

  1. Spätné upozornenie: Doplnenie a pripomienka | Blog o verejnom živote a problémoch Slovenska

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s