Myslím, že každý počul ten (o vtipné dodatky doplnený) aforizmus, že „nikto učený z neba nespadol, ale hlupákov akoby zhadzovali – a občas dopadnú na zaujímavé miesta.“ A keď ste nemali šťastie, narazili ste aj vy na onoho hlupáka s úradnou mocou. O nich je vo všeobecnosti známe, že sú nebezpeční, na všetky strany. Týmto nechcem uraziť úradníkov, ktorí pracujú za okienkami, a na dennej báze sa stýkajú s ľuďmi – oni sú zväčša tí poslední, ktorí o čomkoľvek rozhodujú. Lenže je to jav, ktorý doslova pije ľuďom krv, a preto sa tomu musím venovať.
O čo ide?
Ide, žiaľ, o systematický jav, ktorý je dôsledkom nastavenia systému. A naše problémy sú v skutočnosti čiastkové ciele asociálnych inžinierov:
-
Prvý problém je, že naše školstvo po roku 1989 resp. 1998 produkuje fachidiotov v priemyselnom množstve.
-
Druhý, nemenej závažný problém je, že už v školských osnovách chýbajú tie informácie, ktoré by v priebehu vzdelávania umožnili vypracovať potrebné riadiace návyky.
-
Tretí, nemenej závažný problém je, že predpisy sú často protichodné a komplikované.
A tomu všetkému nasadzuje korunu to, že úradnícky aparát často odôvodňuje svoju existenciu chrlením predpisov na zákazku „lobistov“ ( viď zakrivenie banánu a guľatosť paradajok), a nesú len trestnoprávnu, nie však majetkovú zodpovednosť. Takže to znamená, že do vedúcich funkcií sa dostávajú buď špinavci, alebo hlupáci, ktorých využívajú špinavci z pozadia ako krytie pre svoje nelegálne aktivity, či ako partnerov (schéma „ja na brata a brat na mňa“). Skratka, vytvára sa paralelná, protiľudská a často nelegálna riadiaca vertikála, ktorá má jednak za cieľ parazitovať na pracujúcej väčšine, jednak vytvárať napätie a stres v spoločnosti, a tak dusiť, resp. riadiť spoločnosť.
Prečo hovorím o dusení spoločnosti?
V dnešnom svete pracujúca väčšina často rieši existenčné problémy, ktoré by tvorivým prístupom dokázala vyriešiť – avšak práve toto nevyhovuje rôznym sociálnym parazitom, i najväčšiemu z nich – globálnemu zákulisiu (GP), ktoré by inak prišlo o značnú časť riadenia. A presne toto je dôvod, prečo bujnie byrokracia, prečo sa dostávajú hlupáci, či vydierateľné špiny do vedúcich pozícií.
S pozdravom
Oracle 911
Výzva: prosím začnite čítať tlsté knihy (je to fuk s ktorou začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.
Blog o verejnom živote a problémoch Slovenska 
Neviem si pomôcť ale tiež som sa v minulosti často zamýšľal nad tým kto to vlastne ten svet riadi keďže čo vedúca funkcia to idiot. A tak som siahol po jednom starom poľskom sci-fi románe ktorý som kedysi dávno dostal do daru no odložil som ho do poličky ako ďalšiu lacnú a už dávno neaktuálnu agitku proti bývalému režimu. Až keď som si knihu z čistej nudy prečítal, zistil som že autor v skutočnosti vykreslil skôr Čínsky model (riadený GP). Vynikajúca knižka a vrelo ju odporúčam, kľudne aj ako vianočný darček.
Obsah knihy: Limes Inferior
Totalitní společnost, v níž jsou lidé rozděleni do tříd a odměňováni podle své inteligence, funguje zdánlivě bez problémů. Všichni jsou si rovni, i když někteří jsou si rovnější. Každý má nárok na základní potřeby – potraviny, bydlení, zdravotní péči. Lahůdky a luxusní zboží jsou ale jen pro ty s vyšší třídou, kteří mají přístup k „tvrdší měně“. Ta se dá ale naštěstí směnit a veksláci jsou všudypřítomní.
A pak jsou tu lifteři. Máte-li dost peněz, dokážou nejrůznějšími nelegálními způsoby „vyliftovat“ vaši třídu, a tak vám zvýšit úroveň a příjmy.
Sneer je jedním z těchto „veksláků“, který se na režim adaptoval. Přesto se začne zajímat, jak systém může fungovat, když se zdá, že společnost řídí pouze vyliftovaní hlupáci. Proniká do stále hlubších tajemství, včetně toho nejutajenějšího – kdo to vše řídí.
Janusz A. Zajdel se stal počátkem osmdesátých let 20. století nejvýraznějším kritikem režimu v rámci science fiction a Limes inferior je jeho vrcholným dílem v tomto směru.
Páči sa miPáči sa mi