Nakoniec sa budeme musieť suverenizovať I.

Mám na mysli osamostatnenie sa od Západu, a aj od Číny. Nechápte ma zle, nie som nepriateľom Číny – len nechcem, aby sa moja krajina stala de facto ďalším kantonom Číny. Čo sa týka Západu, tak jej (de facto) kolóniou sme prinajmenšom už od roku 1998 (skôr 1989) – t.j. od obdobia, keď sa u nás začali zavádzať cudzie poriadky. Od toho sa musíme oslobodiť, resp. vyvarovať sa čínskej pasce, ktorú ale nevytvorili Číňania.

Kde začať?

Minule som spomínal, čo a ako treba urobiť, aby sme sa stali skutočne samostatnými – i keď v rámci ČSFR. Tu je 5 kľúčových otázok, ktoré treba na začiatku riešiť:

• potravinová sebestačnosť;

• zjednotenie správy prírodných zdrojov;

• znárodnenie strategických podnikov – vrátane tých, ktoré majú na starosti infraštruktúru;

• znárodnenie energetickej sústavy a palivového priemyslu;

• vytvorenie paralelného štátneho finančného systému.

Začnem od posledných dvoch – niežeby ostatné neboli dôležité, ale budú témou ďalších článkov.

Prečo tie posledné dva body?

Peniaze sú krvou ekonomiky – bez energie sa nevykoná práca. Spojiť ich do jedného z pohľadu domácej ekonomiky má zmysel. Totiž spotreba elektrickej a inej energie verne kopíruje výkon ekonomiky, takže dáva dosť presný prehľad o tom, aká veľká je aktivita vo vnútri ekonomiky.

Ďalšia vec je, že je to emisia bez zadlženia a úroku, t.j. nikto na tom nebude skryto parazitovať a tak odčerpávať zdroje z našej spoločnosti. Z toho logicky vyplýva, že štát resp. spoločnosť bude žiť z toho, čo skutočne vyprodukuje. Skrátka, zavedú sa štátne „stravné lístky“, z ktorých sa dá financovať triezva dotačná politika, a cez ktoré sa dajú realizovať štátne nákupy, resp. platiť zamestnanci. Ideálne by bolo, keby to existovalo v tlačenej, aj v elektronickej podobe s tým, že blockchain je ideálny prostriedok na automatizovanie mnohých vecí.

Čo sa týka 2. a 3. piliera, momentálne je to nielen okrádanie sporiteľov, ale aj samotného štátu, lebo tie finančné prostriedky sa točia mimo našej ekonomiky. Zoštátnenie nie je najlepší spôsob, ako získať tie prostriedky naspäť, ale vytvorenie štátnych fondov, do ktorých sa investujú s cieľom podpory priemyslu a infraštruktúrnych projektov je už reálne riešenie. Napokon – niečo podobné urobil aj Bismarck, keď v Nemecku zaviedol dôchodkový systém.

A čo banky a ostatné finančné inštitúcie?

Tie (ak je to možné) dostať pod naše riadenie – hoci aj sektorovou daňou, t.j. prinútiť ich, aby pracovali pre naše záujmy, a nie pre záujmy zahraničia. Nehovoriac o tom, že potrebujeme spojenie s okolitým svetom.

Prečo to píšem?

Pretože po zorientovaní sa v situácii – namiesto toho, aby sme prepadali panike a boli paralizovaní strachom (a to hovorím napriek tomu, že rúška musíme nosiť v obchodoch, v hromadnej doprave a na úradoch, a podrobovať sa aj iným obmedzeniam), vzchopili sme sa a začali riešiť veci svojpomocne. A úprimne si myslím, že z ideologického hľadiska je jedno, kto sa toho ujme – len aby potom mohli ľudia v tomto štáte rozvíjať svoj potenciál bez ohľadu na sociálne postavenie.

S pozdravom

Oracle 911

Napadlo ma to pred publikovaním: Áno ide o duálny systém, podobná tej, ktorú sme mali pred 1989, ale domáca mena bude založená na kWh spotrebovaných produktívnou časťou ekonomiky a zahraničná, konvertibilná mena založená možno na zlatom Rubli. Skratka by išlo a modernizovaný systém z Egypta alebo z obdobia stredovekého rozkvetu (keď sa stavali katedrály-o tom viac tu od strany 10), kde pre vnútorný trh sa používalo obilie resp. zmenka na obilie (rováš t.j. tally stick) a pre vonkajší/miestny zas sa používalo zlato a striebro.

Výzva: prosím začnite čítať hrubé knihy (je to fuk s ktorou začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.