Pour Adeline

Dnes prihovoriť chcem sa, za znenia tých to slastných tónov,

nech znova kvitne hudba v srdciach a nie dunenie hromov.

*

Z Matky jednej sme sa na tejto Zemi vzali,

by sme v záhrade Otca, Jeho dary svetla rozdávali.

*

Zo srdca hôr a lesov, kde jesto more poznania a niet tam besov,

z miesta, kde snívanie o Svet(l)e Božom je silné a tak krásne,

odtiaľ venujem Ti tieto riadky a moje/naše básne.

Chcem pohladiť veršami srdce Adelínky, krásky,

naplniť ho poza okraj bielym svetlom Lásky.

*

A o čom sníva priateľ Tvoj vo svojom snení?

O krídlach motýľa uprostred krásneho leta, nie o koni a brnení.

O nektároch z kvetov lúk a stromov,

O jemnom vetre a morskom vánku,

ktorý motýle ukladať bude, k večernému spánku.

O mávnutiach krídel, šumiacich v tichom poludňajšom vetre,

no šum tých krídel bude počuť po celom svete, nie len na metre.

A čo sa bude v tomto šume skrývať?

Aké myšlienky budú vo frekvencii mávania a amplitúde šumu bývať?

*

Rozhodol sa každý, ako chcel,

rozcestník sa každému v modrej diali nebies skvel,

kto ho vidieť chcel, ten ho vidieť smel,

No to, čo zostane na tejto Zemi,

bude prekvitať a hľadať ďalšie znania,

by sa lúka kvetov navždy jagala od prekvitania.

A tak, ako démoni tiež, sťa motýle, lietajú po matke Zemi,

aj oni sú len Božie dietky, žiaľ svetlom oslepení.

No snívam, nie je to len Zdanie, že počujem ich slová vďaky, za otvorenie očí, za to precitanie.

No motýlie krídla šumia ďalej, aj neskoro v noci,

že mnohí z nich stále majú prsteň moci.

Motýlie krídla šumia ďalej, znova, je to pohyb ladný,

dážď, čo zmýva rany Zeme, Adelina, nemusí byť chladný.

Lebo aj teplá kvapka dažďa, zastaví motýľa, byť temného, v jeho letu,

a ten svoje krídla potom, vystaviť musí teplu, Slnca svetu.

Preto ostav krupobitie, chladné kvapky,

usmej sa sťa Slnce na poludnie,

spoločne mávneme krídlami a rozfúkame mraky, dáždik, povieme mu, už Nie.

A čo démoni, čierne okrídlené moly? Prsteň moci krásna Adél nepatrí im,

nech letia k svetlu, no nech opustia Ľudstva zlaté stoly.

*

Šumenie krídel ozýva sa v paláci srdca, odkrytého nekonečna,

Lásku Božiu prajem Adelina, Lásku Ľudstvu, ktorá bude večná.

Jox

6 thoughts on “Pour Adeline

  1. Krásne slová a tak potrebné. Vďaka.
    Vždy tretí sú víťazi – bolo to tak v doterajších vojnách. A tí čo bojujú sú vždy tí porazení.
    Otvorme naše srdcia: vzdelávajme sa, poznávajme a hľadajme pravdu.
    Zvíťazíme, a nech tá hŕstka (klamcov a démonov) sa rozplynie z nášho sveta.

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s