Motýľ a Človek zahalený svetlom

V západe Vratka-Slnca, tvárou v tvár jeho lúčom,

stanuli tí, čo vládnu od dvier z vekov dávnych, prenádherným kľúčom.

Pod stromami na čistine v lese za štebotu vtákov, družina bodrá rozhovor tu viedla,

sedeli tam zahĺbení v rozjímaní k veciach zjavným, sedeli tam u vedenia žriedla.

O čom hovorili obklopení svetlom lúčov Vratka-Slnca v tej tíšine kľudu,

kú dobrú zvesť prinášajú do hôr, polí, borov, lesov, Slovenskému ľudu? –

Učiť sa dcéra či syn môj drahý z kníh hrubých, tenkých, budeš sa chcieť,

sviečky svit rozlíšenia zla a dobra, bude stále vyššie horieť, nebude len tlieť.

No čo i tisíc kníh prečítajú tvoje oči zvečera i ránom,

vypočuj si slová z vekov, nebudeš ty druhým ľuďom pánom.

Bo múdrosť v knihách pochopíš a ona bude tvojou plácou,

keď denne budeš žiť podľa nich, keď vedomostí pravdu, overíš si prácou.

Pretože Raj – to miesto na Matke Zemi je bez plota a bez brán,

je to miesto, kde všetci pracujú na dobro všetkých, vo vánku teplých rán.

A ako vyzerá to ráno? – démon kričí rata!

V národe Slovenskom už nebude mať miesto nenávisť, jed zášte, Človek bude mať v Človeku Brata.

Na holiach a v dolinách bude vždy dosť zrna, chleba, masla aj zurčiacej vody,

deti, budúcnosť národa Slovenského budú vyrastať zdravé, krásne v lone Matky Prírody.

A dospelí budú bádať, pracovať, variť a okopávať rodnú hrudu,

nebude vojen, zmizne zloba, nebude viac za veci minulé vo svedomí nutné mať pocity studu.

Lebo takto najkrajšia hudba svetla v Raji Matky Zeme znie,

naslúchať Božiemu hlasu, cez Jeho hlas v každom z nás, cez svedomie.

*

Vytvorila sa v rieke času veľká ľudí skupina,

a tu sa príbeh povstaní za spravodlivosť a proti jedom zas a znova začína.

Začali ľudia s kľúčmi pracovať otvorene a aj v skrytu,

niektorí poznali len chlapcov zo zákopov, zo zemlianok, iní aj generalitu.

Boli aj chyby, nepočuli sme hlas Boží, tie sme zaplatili krvou, utrpením, nárekom,

no vrah na našom poli utekal vždy s prázdnym vrecom, s prázdnym súsekom.

Nezožal ni jeden krát čo zasial, lebo boli tu aj kruhy múdre, nielen davy,

ktorí na oko sklonili k Matke Zemi hlavu, no zachovali dobré mravy.

Národ malý z Bielych Uhier, pod červenou vlajkou v šate zlatom,

hrdo vypäli sme hlavy, nikto nakoniec, neťahal nás tŕním, blatom.

No pochopil Národ, cez svoje svedomie, ako si uchrániť svoj dvor aj domov,

polia lesu lúky, háje, nášho sveta priedomie.

*

A tak sedia na zlatom kopci, ako jeden hľadia do západu Vratka-Slnca tvárou v tvár,

vôkol nich šumia motýlie krídla, šum ich spevu rozlieha sa v diaľ.

Ich zlaté krídla pre tých čo otočili kľúčom v zámku, na zakliatej Hore svetla, tohto času,

svietia ako hviezdy v temnej noci, rozžiarené láskyplným šeptom Jeho Hlasu

Jox

14.5 2023

P.S. Na predlohu tejto básne boli použité aj materiály z knihy Základy Sociológie 1 na linku

P.P.S. Túto báseň, ktorá pojednáva o plnej funkcii riadenia venujem diskutujúcim na ksb-csr.net