Raj je v každom z nás

Ustupuje noc, hviezdy blednú a ich žiaru preberajú červené zore zrána,

vo vzduchu cítiť vôňu rannej rosy, jej kvapky žiaria ohňom červenkastých lúčov, chutí sťa nebeská manna.

Šumiace krídla motýľov prehlušili aj bzukot včielok pilných, letiacich s nektárom z kvetov k úľu,

motýle sa radia vo víre tanca, objavili totiž svetla nebeského krištáľovo čistú guľu,

Točiac sa vo víre vzduchu voňavého, šepkajú to znanie zas a zas,

že našli zdroj svetla tohto sveta, tá krištáľová guľa plná žiary nebies, to je Človek, to svetlo je v každom z nás.

Vidím svetlo v každom z Ľudí, novorodeniatka su také krásavčatá, krásnice,

že svetlo vychádza z tej krištáľovej gule bez prekážok, nevidno tej guli u tých novonarodených, žiadne hranice.

Cez to svetlo Otec Boží prihovára sa tých krásnych dietok rodičom,

by to svetlo sťa sviečku chránili, nech deti hraníc ku nekonečnu, čistému svetlu, sú pre tento svet boričom.

Matka Príroda zo svojho lona tie krištály do daru deťom tým prenádherným, každému z nich dala,

pritom Otcu Nebeskému, čo žiarou svojou naplnil ich, pieseň vďaky, sťa šumenie krídel zamatových, s každým dietkom pjala.

No potom život pozemský, sťa had v záhrade Božej vynoril sa a ponúkal jabĺčka a iné dary,

Otca Božie svetlo stratilo jas, krištáľovú guľu Lásky Matky, Otca, zatemnil prach žitia, znanie nepravdivé, smútok, boj a sváry.

“A čo potom osvetľuje svetlo vnútri ľudí, Bratu či to vieš, prečo pohasínajú tie hviezdy?”

Spytuje sa zlatokrídly motýľ druha vo víre tanca, keď sa na obzore brieždi.

“Keď krištáľ Božim svetlom zvučal, zvuk to bol veru driečny,

v každom poryve toho zvuku, odrážal sa vesmír bezhraničný, vesmír nekonečný.”

“No teraz, každé zrnko prachu na ňom, či je to zrnko klamstva, smútku, hnevu, bôle,

svietia tie zrnká na Duši Ľudí miesto toho svetla, svetla Lásky, svietia a ľudia vidia v človeku len klamára, zlobca od zlovôle.”

Druhý motýľ krúti sa, jeho krídla tvoria vánok, ktorý nesie ránom vlhkú rosu, steblá po ňom zostávaju suché,

“povedz Bratu, či sa mi to marí, no veď krištáľ očistiti, to je predsa jednoduché.”

“Človek privolá motýľa, stačí prosba v jeho Duši k nášmu Otcu abo Matke vyslaná,

vesmír a každé krídlo zlaté, bude sila čeloveku ku pomoci vyvstaná.”

“Mávne motýľ krídlom zlatým na zrnká hnevu, smútku, bôle, ktoré nedovolia svetlu Otca za hranice krištáľu preniknúť,

odfúkne tie zrnká emócií, egregorov, besov, vánok chladný, v tom vetre odfukne ich z krištáľu preč, v Duši Čeloveka musia zaniknúť.”

“A čo sa stane s týmto svetlom, Otca darom nekonečnej Lásky, zlatým?”

Pýta sa motýľ usmievavý, s krídlom červenkastým, s lemom aj stredom zlatým.

“To svetlo,” praví zlatý motýľ, “vleje sa späť do lona krištáľového, našej Matky Zeme,

nastane zlatý vek, nastane raj pre všetky tvory Matky Zeme, to my už dnes vieme.”

“Tak prečo Človek z Matky Zeme, nehľadáš dnes to miesto, ved je už začiatok leta, ved je máj?

Máš ho na dosah, cestou ku tej krištáľovej guli, vnútri, v sebe,” praví motýľ zlatokrídly, “v Tebe Človek, sveti Raj.”

Jox 26.5 2023

P.S. Vysvetlenie k básni nájde ctený čitateľ na strane 213, v hlave 5 knihy Základy Sociológie 1, ktoru ai môžete stiahnuť TU. Inak Socio-logos znamená Reč života, teda jedná sa o knihu o reči života, ktorou s nami prehovára Najvyšší.

A áno, také jednoduché je očistenie Duše od nánosov. Vizualizácia krištáľu v každom z nás a potom zotretie toho nánosu prachu emócií, to zvládne aj dieťa. Vlastne ktokoľvek.

V lone Matky prírody si sadnite, zastavte sa pod stromami, započúvajte sa do šumenia lístia, zatvorte oči a požiadajte, aby váš krištál bol znova čistý. A celý vesmír sa spojí, motýle priletia a šumenie ich krídiel otvorí svetlo v každom z nás.

zdroj