Motýľ a srdce Čeloveka

Modročierna zamatová deka utkaná zo svitu hviezd, ponad lúku letiaca,

s hlavnicou mäkkou, presýtenou vôňou jari a splnom trblietavého mesiaca,

prikryla zlatého motýľa krídla, ich žiaru svetla Lásky čo tak nežne,

aj v spánku na dietky Matky Zeme a Nebeského Otca, jagá sa.

Motýľ ponoril sa do spánku, v pokoji sníva svoj Bohu ľúby sen,

ako svetlo Lásky z jeho krídel, bude uzdravovať každý bôľ, každé zašumenie Srdca, každý jeho sten.

Bo to svetlo Lásky preniká do nekonečna všehomíru, cez Hory, lúky plné kvetov i cez prenádherné lesy,

preniká do kostí, údov, Srdca Čeloveka, odoháňa bôľ, prekliatie, chorobu aj strašné nočné besy.

Prináša len uzdravenie, harmóniu s Matkou Zemou,

po chorobe, čo bola Otca Nebeského výtkou vyrieknutou nemou.

A to svetlo biele, teplé, nežne íska Srdce Čeloveka – odstraňuje bôľ aj šumy, čo sťa lístie v korune stromu poryvom vetra ticho šumia,

prebúdza v Čeloveku radosť zo života, z bytia, z úderov toho Srdca – ktoré do nekonečna všehomíru, sťa obrovský zvon dunia.

Usmial sa Otec Nebeský, láskyplne pohladila Dušu Čeloveka teplým raným vánkom Matka Zem,

uzdravili dobré Srdce Čeloveka, Motýľ zobudil sa zo sna, mávol zlatým krídlom, nastal nový deň.

Jox

2. Júla 2023