Štát sme my

Doslova je to napísané v preambule ústavy Slovenskej republiky, a podobne je to v ústave Českej republiky a v USA ako „We the people“. Lenže nesprávame sa tak, lebo sa správame ako ignoranti, ktorí si myslia, že štát to sú politici a úradníci, s ktorými nikto nič nemôže urobiť, lebo sú prakticky nedotknuteľní a ich slovo je zákon, t.j. článok 32 ústavy Slovenskej republiky, ktorý prakticky vyzýva k nešpecifikovanému odporu proti tým, ktorí zavádzajú otvorenú diktatúru a bezprávie resp. otvorený fašizmus, zostáva kvôli našej pasivite nevyužitý.

Prečo to otváram týmto?

Pretože politici, úradníci, sudcovia, vojaci, policajti a všetci ostatní v miestnej a štátnej správe sú naši zamestnanci a mali by spravovať náš štát v našom mene a v našom záujme. Lenže my si ich berieme ako panstvo a oni si o sebe, až na svetlé výnimky, myslia, že sú panstvo (opakujem sa, aby to aj tým pomalším došlo) a pritom sú často otrokmi v duši, ktorí slúžia cudziemu pánovi a z celého srdca nenávidia toho, kto v duši nie je otrokom.

Zmení sa to?

Áno, lebo už teraz sú ľudia nasrdení na túto liberál-fašistickú čvargu vo vláde a prezidentskom pláci a to tá globálna informačná záplava, ktorá bude sériou faciek na prebudenie davu, ešte neprišla. Ide totiž o to, že už aj de iure potvrdený bankrot EverGrande vystavuje pre mŕtvy US$ (Saudsko-Ruská obranná dohoda) úmrtný list vo forme kolabujúcich dlhopisových a derivátových trhov a finančných inštitúcií. A keďže veľa schém je závislých na US$, ktorý stráca hodnotu, tak tie systémy, ktoré zabezpečovali vytváranie naratívu sa rozpadnú, ako napr. Vatikánska banka, ktorá je zapletená do aktivít s dlhopismi a derivátmi má problémy.

Čo sa zmení?

Po týchto skúsenostiach si Slováci (a nielen oni) uvedomia, že politici a úradníci musia niesť zodpovednosť za svoje činy a byť v dosahu rúk občanom/voličom, a preto sa presadia také opatrenia, ktoré sú v súčasnosti nepredstaviteľné, napr. odvolatelnosť poslancov, starostov, primátorov a vládnych predstaviteľov a aj hmotná zodpovednosť úradníkov. Dôvod je prostý, nielenže už nechceme byť otrokmi vo vlastnej krajine, ale ani nechceme, aby nás niekto zas predal do otroctva s tým, že budeme chcieť zatočiť s darebákmi a šialencami včas.

Kam týmto smerujem?

Tam, že o rok bude svet úplne iný. Ekonomika je obsluhovaná a tým pádom aj finančný sektor je zložený na tvrdých resp. objemovo obmedzených menách t.j. drahé kovy, lokálne papierové peniaze, regionálne a globálne kryptomeny. Toto prekreslí tak ekonomiku, ako aj štátnu správu, lebo v ekonomike prebehne optimalizácia výroby tovarov (čo má byť trvácne, bude trvácne a čo má byť ľahko opraviteľné, alebo nahraditeľné, bude ním) a poskytovanie služieb, a tak sa do politiky dostanú resp. budú chcieť do nej ísť schopní patrioti a štátna a regionálna správa sa nielen zredukuje na minimum, ale bude mať aj iné, prevažne podnikateľské uvažovanie, t.j. budú chcieť veľa kvalitnej „muziky“ za minimum peňazí. Dôvod je jednoduchý – na dlhu postavený finančný systém, ktorý umožnil expandovať a vyživovať sa darmožráčom zanikne, a z toho dôvodu ho nikto nebude chcieť použiť.

Ďalšia vec je, že život sa zlokalizuje, t.j. budú sa vytvárať systémy, kde vedomosti sú zdieľané globálne, ale zdroje sú prevažne lokálne a regionálne a ľudia žijú v rámci vlastných možností.

S pozdravom

Oracle 911

PS: Už počujem rádoby-kritikov ako hovoria „fuj kryptomeny, lebo sú také alebo onaké“, ale zabúdajú na to, že zlato a striebro z pohľadu medzinárodného, resp. medzi-regionálneho obchodu, sú ťažkopádne kvôli preprave. Však čo je ľahšie, poslať tonu zlata, alebo BTC/kryptomenu v zodpovedajúcej hodnote? Dodávam ale to, že valná väčšina kryptomien je bezcenná a prežijú len tie, ktoré majú dajakú úžitkovú hodnotu.

Výzva: prosím začnite čítať hrubé knihy (je to fuk s ktorými začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.

Poznámka: Diskusia je nižšie a je otvorená.