Za právne a sociálne spravodlivý štát. Diskusia k zmene volebného systému a referendu.

Zmena terajšej formy vládnutia občanom na formu služby občanom Slovenskej republiky a Slovenskej republike, to jest nahradenie moci politických strán mocou ľudu.

Cieľom je kontinuálny rast a rozvoj Slovenska smerom  k Právne a sociálne spravodlivému štátu, to jest nahradenie politikárčenia v štvorročných cykloch, keď zmena rozloženia síl v parlamente znamená okamžite aj zmenu smerovania Slovenska a likvidácia nielen toho, čo bolo vybudované v predchádzajúcom období, ale aj likvidácia odborníkov v inštitúciach.

Prečo sa nedarí zabezpečiť kontinuálny rast a rozvoj Slovenska veľmi dobre rozobral autor tohto dokumentu: http://www.demokracianahlas.sk/dokument/

Autor navrhol aj systém riešenia.

Aby sme mohli vecne diskutovať k téme, je potrebné si tento dokument preštudovať s otvorenou mysľou a uvedomiť si, že je to cieľ usporiadania a obsadzovania pilierov moci a formy ich fungovania a súčinnosti. Preto najprv to posudzujme z tohto hľadiska, t.j. ako cieľ, a až následne, aby sme sa nezamotali a nevyrobili „mačkopsa“ riešme prechodové stavy a cesty k cieľu. Tento dokument odporúčam prečítať dvakrát. Po prvom čítaní budeme bojovať s tými časťami, ktoré búrajú náš vžitý stereotyp a vlastnú predstavu. Treba si to premyslieť a skúsiť sporné body vyriešiť vlastným návrhom, ale zachovajúc základné princípy autorovho návrhu, lebo návrh je skutočne dobrý. Následne si prečítať ešte raz aspoň sporné časti dokumentu.

Súhlasím s autorom, že podstatou riešenia problému stagnácie a likvidácie Slovenska je vyriešiť nezávislosť zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci, a to nielen na najvyššej úrovni (parlament – vláda – ústavný a najvyšší súd), ale aj na nižších úrovniach: okresné a miestne samosprávy. Je to mechanizmus udržania a fungovania štátnosti, mechanizmus, zabezpečujúci zavedenie do praxe koncepcie a ideológie rozvoja Slovenska. Koncepcia je v podstate definovaná v dokumente „Za právne a sociálne spravodlivý štát. Základný kameň.“ Jej ideológia je zadefinovaná v dokumente „Za právne a sociálne spravodlivý štát. Spravodlivosť“.

Súhlasím aj s autorom navrhovaným modelom, lebo to rieši podstatu problému a navyše nepriamo prinúti tých, ktorí svoj riadiaci potenciál spoločenského diania realizovali len poctivým prístupom k všetkým úrovniam volieb, a predovšetkým parlamentných, priamo kandidovať do samospráv, ak budú chcieť mať priamy dosah na riadenie aj na vyšších úrovniach. Doteraz ich ambície uspokojovalo dať v parlamentných a prezidentských voľbách hlas tej správnej strane a zakrúžkovať to správne meno. No, zvoliť si len jedného poslanca v miestnych voľbách – to ich iste neuspokojí, ale vyprovokuje k aktívnej práci. Takto máme možnosť dostať čo najviac adeptov na riadenie z komunity KSB z teoretizovania na diskusných fórach priamo do aktívnej politiky.

Tri samostatné, personálne nepreviazané pyramídy, tzv. piliere moci (alebo štátnosti): zákonodárna , výkonná, súdna moc.                                                                                                                 

 Zákonodárna – poslanecká od miestnych úrovní až po parlament musí zabezpečovať nahradenie partokracie skutočnou demokraciou – mocou ľudu, volič musí mať pocit, že poslanci aj v parlamente sú jeho poslancami a skrze nich má dosah na chod štátu.                                                                                             

Výkonná – od miestnych úradov až po ministerstvá a vládu. Musí zabezpečovať predovšetkým nepretržitú odbornosť, fundovanosť a funkčnosťvýkonného aparátu.                 

Súdna – odbornosť, nezávislosť, striktné rozhodovanie podľa platných zákonov, dohľad nad tým, aby navrhované a prijímané zákony boli v súlade s Ústavou SR a platnou legislatívou a ich zmeny sa diali zákonnou cestou.

No, koncepčný návrh modelu vyvoláva niektoré otázky, ktoré aj vzhľadom na rozsah dokumentu nebolo možné podrobne v ňom vysvetliť. Takže poďme na to:

1. Autor navrhuje tri správne (v terminológii autora samosprávne) úrovne: miestna (obce a mestá), okresná a celoštátna – parlamentná. Ja navrhujem štyri úrovne – pridať úroveň terajších tzv. VUC. Či to budú presne územia VUC, alebo bývalé kraje, alebo bývalé župy (na Slovensku máme 19 historických žúp, vzhľadom na to, že niektoré z nich sú veľmi malé, lebo ich gro je v terajšom Maďarsku, tak by som ich počet zredukoval na 15-16 žúp a niektoré, ak to podmienky dovolia, trocha územne upravil), to bude predmetom odborných diskusií v budúcnosti. Dôvodom pridania štvrtej úrovne – medzistupňa medzi okresmi a celou republikou je to, že neriešime len úrovne riadenia, čo sa týka kontroly moci a praktiky výkonnej moci, ale aj maximum decentralizácie v zmysle hesla: miestni lepšie vedia, čo im treba a ako to riešiť, než ústredie v hlavnom meste. Takisto je snahou  programovej obnovy Slovenska dosiahnúť nielen celoštátnu sebestačnosť ale aj regionálnu sebestačnosť a ucelenosť, nielen vo výrobe, prerozdeľovaní, ale aj rozvoji a kompaktnosti. Okres je na niektoré takéto úlohy a potreby malý a štát zase zbytočne veľký a hlavné mesto od niektorých  okresov príliš ďaleko. Dalo by sa to riešiť sceľovaním terajších okresov na väčšie, ale to by zase odviedlo energiu na vedľajšiu koľaj. Preto navrhujem na začiatok využiť existujúce štruktúry vrátane VUC. Navyše VUC-ky sú už dosť rozsiahle a komplexné útvary, ktorých riadenie už vyžaduje fundovaného riadiaceho pracovníka. Títo riadiaci pracovníci by boli kádrovou bázou pre budúcich premiérov a VUC-ky by boli v podstate kádrovým výťahom pre nich.
2. Voľby – autor správne navrhuje eliminovanie zbytočne vydávanej energie, vášní a finančných prostriedkov na rôznorodé voľby (komunálne, parlamentné, prezidentské, europarlamentné) ich zredukovaním na jedne, a to komunitné voľby – volím jedného poslanca zo svojho okolia, ktorého poznám (a ja navyše navrhujem, aby volebné obdobie bolo na 5 rokov, nie na 4. Pri dlhodobom plánovaní rozvoja Slovenska sa to robí na desaťročia a 5-ročnice s tým lepšie korelujú, než 4-ročnice. Navyše zredukovaním mnohých volieb na jedne jediné raz za 5 rokov by sa aj médiám zobrala manipulačná téma a priestor, lebo by to nebolo v kuse o voľbách a manipulatívnych prieskumoch, ale konkrétnych programoch a výsledkoch). Táto komunitná základňa poslancov je kádrovou bázou pre vyššiu poslaneckú úroveň, atď. So zredukovaním volieb na voľby jediné súhlasím, no na niektoré detaily mám iný názor.
3. Smerné číslo podľa počtu voličov – tento princíp vyvolá situáciu analogickú väčšinovému hlasovaniu v orgánoch EÚ, keď veľké krajiny (Nemecko v spolupráci s Francúzskom) vždy dosiahnu svoje. Takto by sa u nás “Nemeckom” a “Francúzskom” stali Bratislava a Košice. Poslanec – to by podľa mňa nemal byť len počet voličov za ním, lebo Slovensko nie je len o ľuďoch, ale aj o krajine. Iné požiadavky a charakter majú okresy s nízkym počtom obyvateľstva a s viac vidieckym a lesnatým charakterom, než čisto mestské okresy, ako sú Bratislava mesto a Košice mesto. Ak k nim prirátame ďalšie veľké mestá, tak o Slovensku budú rozhodovať voliči veľkých miest a zbytok poslancov bude tvoriť len štatistickú kulisu. Pritom všetci vieme, že mestské prostredie má veľmi nepriaznivý vplyv na psychiku človeka, mestá sa stávajú odtrhnuté od prírody a často aj od reality – nie nadarmo sa hovorí, že zdravý sedliacky rozum. (koncentrácia liberálov je v mestách, a takisto v mestách sa koncentrujú skoro všetci psychickí devianti – či sa to niekomu páči alebo nie, je to jednoducho objektívny jav.) Preto v parlamente budú za každý okres dvaja poslanci – jeden za obce a jeden za mestá. Vzhľadom na to, že Bratislava a Košice ako mestá majú dokopy 9 čisto mestských okresov, tak o nejakom poslancovi za vidiek z týchto okresov nemožno hovoriť. Navrhujem to riešiť buď po prvé: prevahu 18 poslancov v parlamente v prospech veľkomiest bude potrebné vyvážiť v prospech vidieka 18 poslancami. 18 okresov s najvyšším podielom vidieckeho obyvateľstva bude voliť troch poslancov – 1 za mestá, 2 za obce (parlament bude mať celkovo 176 poslancov, alebo po druhé: mestské okresy Bratislavy a Košíc budú voliť len po jednom poslancovi – veď sú to len mestá a aj ostatné mestá majú len po jednom poslancovi za okres a bude sa to vyvažovať 9 vidieckymi poslancami navyše. Parlament bude mať celkovo 158 poslancov, alebo po tretie – čo sa týka okresov, alebo volebných obvodov do parlamentu, tak Košice a Bratislava to nebude dokopy 9 okresov, ale len dva. Prečo by tieto dve mestá mali mať viacero okresov, ak aj autoznačku majú len jednu? Takto by to bolo 72 okresov a 4 čiste mestských poslancov za Košice a Bratislavu by vyvažovali 4 vidiecki poslanci naviac zo štyroch najvidieckejších okresov. Parlament by mal takto 148 poslancov. Ja osobne sa prikláňam k tomuto tretiemu variantu. Cieľom nie je sústreďovať obyvateľstvo a ekonomiku do dvoch miest  a vytvárať z nich megapolisy, ale rovnomerne rozvíjať celé Slovensko.
4. Volebné percento úspešnosti poslanca ako hlavný parameter kvalifikácie miestneho poslanca na postup do vyšších úrovní. Tu vidím viacero problémov: prvý – poslanci, ktorí vzídu z menšieho počtu kandidátov budú mať štatisticky predurčene vyššie volebné percento úspešnosti, než poslanci zvolení z pomedzi viacerých kandidátov. Takto menej zdatný poslanec jedného volebného okrsku obce/mesta, len kvôli tomu, že mal jedného protikandidáta, vytlačí z možnosti byť starostom/primátorom možno najlepšieho obecného kandidáta, ktorý mal smolu, že svoj volebný úspech musel obhájiť v okrsku s desiatimi kandidátmi.        Problém druhý (ktorý až tak veľkým problémom nakoniec nemusí byť): tým, že to budú jediné voličské voľby úrovne miestnych poslancov, z ktorých vzídu vyššie úrovne, tak voliči budú mať tendenciu voliť tých, ktorých chcú vidieť predovšetkým v obecných zastupiteľstvách, a preto ambícia ísť vyššie môže byť buď handicapom (chce sa viac venovať práci na vyšších úrovniach a bude prácu na miestnej úrovni brať ako bremeno), alebo naopak devízou – máme svojho človeka na vyššej úrovni…
5. Cca 6 000 volebných obvodov po 1000 voličov (počet volebných obvodov v korelácii s počtom voličov je chybný, lebo Slovensko nemá ani 6 mil obyvateľov, nieto voličov. Aktuálny stav k 16.3.2021 je 5 444 263 obyvateľov, z toho je voličov nad 21 rokov cca 4 380 000, zdroj: http://obyvatelstvo.population.city/slovensko/ Ale to sa dá upraviť buď znížením počtu vol. obvodov alebo počtu voličov na jeden obvod.)                                 Problém: čo s obcami, ktoré majú menej voličov (a často aj občanov), než je veľkosť hoc aj už upraveného vol. obvodu, a pritom obec má vlastnú samosprávu? To by sa dalo riešiť tak, že pre výber do okresného zastupiteľstva by sa tieto poddimenzované volebné okrsky zlučovali do väčších v tej podobe, že do okresného zastupiteľstva by neišiel jeden najúspešnejší poslanec (starosta v novej terminológii) za každú miniobec, ale by vyberali spomedzi seba jedného zástupcu pre zlúčený volebný obvod z miniobecných okrskov.
6. Poslanecká pyramída: najúspešnejší miestny poslanec – starosta je zároveň poslancom okresného zastupiteľstva. Najúspešnejší okresní poslanci sú poslancami parlamentu . Takže takýto poslanec by musel zvládať agendu miestnu, okresnú a celoštátnu – parlamentnú. Toto som na začiatku považoval za najväčší problém, majúci dopad na kvalitu práce poslanca pre jednotlivé úrovne. No teraz už to za problém vôbec nepovažujem, ba práve naopak – považujem to za výhodu, lebo minimálne 148 poslancov parlamentu bude mať priamu väzbu na tú najnižšiu – miestnu úroveň samosprávy – to jest bude priamo vedieť, čo jeho voličov v rodnej obci najviac tlačí a aj ako vnímajú dianie v parlamente a činnosť vlády. Navyše má to pozitívny efekt aj pre prechodné obdobie, to jest poslanci parlamentu, ktorý vzíde ešte z parlamentných strán podľa pôvodného volebného zákona – budú sa musieť zaujímať aj o svoj budúci volebný okrsok a prácu v parlamente nie imitovať, ale poctivou poslaneckou prácou ukázať svojim budúcim voličom, že tam patria.  Aby to bolo zvládnuteľné, autor navrhuje časovú synchronizáciu rokovaní jednotlivých úrovní podľa týždňov a pomocných asistentov pre takýchto viacúrovňových poslancov. Tu je dôležité, aby asistent zabezpečoval, svojim spôsobom aj suploval agendu takéhoto poslanca na nižšej úrovni. To jest, ak je to poslanec parlamentu, tak bude mať dvoch asistentov: jedného v okresnej samospráve a druhého v miestnej samospráve. Nie v parlamente, lebo to by sme riskovali, že chod parlamentu, a teda Slovenska, budú spravovať nevolení asistenti. Výber asistentov poslanca pre nižšie úrovne bude v kompetencii daného poslanca vrátane zodpovednosti za jeho činnosť. Ak si poslanec vyberie zle, alebo ho zavčasu nevymení, tak mu to voliči v ďalších voľbách rýchlo spočítajú, ak ho neodvolajú ešte skôr. Parlamentnej samospráve sa musí venovať naplno a osobne zvolený poslanec!                                                                               Okresní poslanci spomedzi seba volia jak poslancov do parlamentu, tak poslancov do VUC. Poslanec VUC nemôže byť zároveň poslancom parlamentu.
7. Je potrebné vyriešiť aj situáciu, ak najúspešnejší miestny poslanec-starosta, nemá záujem o vyššiu úroveň poslaneckej práce, ale chce zostať starostom obce a venovať sa práci v obci osobne naplno. V takomto prípade navrhujem, aby obecné zastupiteľstvo nominovalo ďalšieho najúspešnejšieho poslanca, ktorý bude obec zastupovať navonok v okresnom zastupiteľstve, no v miestnej samospráve bude aj tak “šéfom” starosta.
8. Referendum. Podporujem autorov návrh rozčleniť referendum na poslanecké a všeľudové. Poslanecké referendum je vyhlasované predsedom parlamentu automaticky, ak sa jedná o zmeny ústavných zákonov, či iných celospoločensky závažných, no odborných otázok (tu to bude potrebné vyšpecifikovať). O poslanecké referendum môže požiadať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov – predseda parlamentu je povinný ho vyhlásiť. Navrhujem, že poslanecké referendum môže mať len dve odpovede: “Áno”, “Nie” – poslanec je tam od toho, aby vedel k otázke referenda zaujať fundovaný názor. Ak ho nemá, nech si to naštuduje a názor vytvorí, alebo nech zloží poslanecký mandát. Všeľudové referendum je povinný predseda parlamentu vyhlásiť, ak o to požiada nadpolovičná väčšina všetkých poslancov alebo petícia 300 000 oprávnených voličov. V prípade všeľudového referenda budú tri možné odpovede: “Áno”, “Nie”, “Odmietam referendovú otázku” – tak ako to navrhuje autor dokumentu. Aby sa nakoniec neukázalo referendum zbytočným, ak preváži tretia odpoveď, tak je to možné dosť eliminovať tým, že všeľudové referendum sa vyhlasuje ak o to požiada viac než 300 000 voličov v petícii a nebude prevýšené počtom voličov v protipetícii. Takto sa dosiahne to, že sa nebude referendovať o blbostiach a protipetíciou sa vyburcuje volič k záujmu o tému a následne k jej odmietnutiu už v protipetičnej akcii, alebo k jej presadeniu v následnej účasti v referende. Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov parlamentu alebo úspešná petícia voličov môže v opodstatnených prípadoch si vyžiadať k predmetnej téme poslaneckého referenda, referendum všeľudové – je to poistka uplatnenia priamej moci ľudu, keby voliči nadobudli dojem, že poslanci sa rozchádzajú s názorom voličov na vec.

Ostatné oblasti dokumentu – výkonnú a súdnu moc budeme rozoberať v ďalšom pokračovaní…