Krach “dolára” versus posilňovanie dolára

Krachne, či posilní? Ktorý tábor má pravdu?

Oba. No, každý vo svojom časovom horizonte, kde posilnenie dolára voči ostatným voči nemu indexovaným menám (alebo menám, bežne obchodovaným na Forexe v menových pároch) je súčasťou dlhodobejšieho a objemnejšieho procesu „krachu dolára“, t.j. likvidácie dolára ako hlavnej zúčtovacej jednotky terajšieho úžerníckeho finančného systému (nie likvidácie samotného dolára, ale jeho funkcie hlavnej zúčtovacej jednotky), pričom si treba uvedomiť, že tento proces je len súčasťou celkového procesu preformátovania spôsobu života ľudskej civilizácie – koniec parazitovania jedných nad inými, i celého ľudstva na planéte.

„Svetom hýbu peniaze!“ Hýbu v požadovanom smere. Od dôb realizácie doktríny Deuteronómia/Izaiáša. Frakčné bankovníctvo úžerníckeho finančníctva založeného na zloženom úroku vrchol svojej expanzie a globalizáciu skrze petrodolár už má za sebou. Keďže tento všetko požierajúci systém už nemá kam expandovať, začína požierať sám seba. Tento proces je badateľný už dlhšie – pár rokov, no v posledných dňoch pre nie slepých je očividný.

„Svetom hýbu peniaze!“ – aj v dnešných dňoch požadovaným smerom, len ten smer sa zmenil. Zložité systémy a supersystémy vo svojej vzájomnej previazanosti a vloženosti riadiť nie je sranda. Sú to zložité procesy, ktoré len vo výnimočných prípadoch využívajú prudké manévre kvôli ich riziku „vykoľajenia“ procesu z plánovaných „koľají“, a pre ich otrasy daných systémov a supersystémov – riziko efektu domina.

Oraclemu je vyčítané, že ako bludné orákulum už roky predpovedá krach dolára – a stále nič. Ak niekto očakáva totálny krach dolára ako meny, tak sa toho tak skoro a možno vôbec nedočká a pre neho bude Oracle bludným orákulom aj naďalej. Mýli sa Oracle? Je bludným orákulom? Nie. Veští dobre.  Má sa však na mysli krach dolára ako hlavnej svetovej zúčtovacej jednotky, a to sa deje v priamom prenose práve teraz. No, ako som vyššie uviedol, riadenie zložitých supersystémov nerado využíva prudké manévre. Preto aj tento proces bude roztiahnutý v čase – mesiacov, možno aj pár rokov.

A posilňovanie dolára voči ostatným voči nemu indexovaným menám? Áno, bude posilňovať o to viac, čím viac štátov bude prechádzať na zúčtovanie v iných menách, pretože výpadok z dominancie petrodolára celosvetovo, t.j globálny výpadok, sa bude sanovať lokálne na úkor vazalov USA.

Ak by sa v rámci preformátovania sveta nerátalo s USA ako jedným z regionálnych centier koncentrácie riadenia, tak ten proces likvidácie dolára ako hlavnej svetovej zúčtovacej jednotky by bol oveľa prudší, možno by sa to aj riešilo aj skrze likvidáciu dolára ako takého. No USA čaká transformácia nie likvidácia, a do toho kontextu zapadajú aj predpovede forexových traderov Jarojr a Mireček. Súhlasím s nimi, že je vysoký predpoklad toho, že prudký pád dolára ako meny voči ostatným voči nemu indexovaným menám v dohľadnej dobe nebude (ak všetko pôjde podľa plánov). Obchodovanie na Forexe na pohyboch kurzov jednotlivých menových párov je len zvyšovanie svojho nominálneho imania. Nominál ako nominál. Aj úver je len nominál. Číslo ako číslo. Banka pri inkase úverových splátok nerieši reálnu kúpyschopnosť splácanej čiastky. Pre ňu je to len číslo. Ona s poklesom reálnej hodnoty peňazí primárne problém nemá.

Dlžník, ak je na hrane, tak kvôli zdražovaniu však problém má, pretože pre neho už splácaná mesačná čiastka nie je len nominálom, ale aj reálom, za ktorý potrebuje prežiť do ďalšieho príjmu nominálnej mzdy, ktorej nominálny rast nikdy nekompenzuje jej reálny pokles.

A toto je hlavné nebezpečenstvo v turbulentných dobách.

Oracle je zástancom premeny peňažného nominálu na niečo, čoho reálna hodnota síce môže prechádzať tiež turbulenciami, ale v podstate si svoju reálnu hodnotu v toku času uchováva.

Jarojr a Mireček zase využívajú navyše aj možnosť zvýšenia príjmového nominálu, a na to je najlepší Forex. Ale iba pre tých, ktorí nie sú chamtiví, majú primeranú chladnokrvnosť a rozvahu v obchodovaní a rozumejú danému obchodu.

Takže už by bolo načase, aby tie konfrontačné debaty skončili, nevedú k ničomu.

26.11.2014 som na levanete zverejnil tento článok (vtedy som písal na nemeckej klávesnici, a že sa jazyk dá prepnúť priamo na počítači, tak o tom som nemal ešte ani potuchy, takže je to bez mäkčeňov): Výtah z Diplomovej práce: “Význam ropy, rubla a dolára”, doplnenia k tomu a pár úvah z toho vyplývajúcich…

Z tohto článku vyberám toto: “Aké bude financné usporiadanie sveta v blízkej a vzdialenejsej budúcnosti – od toho sa odvíja politika, ekonomika, sociálna opatera atd. A v súvislosti s tým vyvstávajú aj otázky ohladom penazí pre kazdého z nás:

1. sporit – nesporit?
2. poziciavat si – nepoziciavat?
3. co s rezervami, úsporami? Zlato? Nehnutelnosti? Burza?
4. banka? Do ponozky? Danové raje?

A co zivot? Kde zakotvit? Tu na Slovensku, ci v EÚ, v Rusku, alebo na ostrove v Pacifiku prec od vsetkého?

Nasledujúce úvahy mozno nedajú kazdému presnú odpoved na predoslé otázky, ale budú skôr vodítkom.

1) Potrebuje ludstvo vôbec peniaze? Potrebuje vôbec nejaký prostriedok zmeny? Ak áno, preco?

„Kazdý podla svojich schopností a mozností a kazdému podla jeho potrieb.“

Ideál modelu spolocnosti, ci uz v utopických predstavách, alebo dielach marxizmu-leninizmu. Hlavná crta, heslo komunistickej spolocnosti. Nepletme si to so socializmom bývalého východného bloku, lebo az na krátke obdobie smerovania ku komunizmu za J.V. Stalina to bola vzdy len prázdna rétorika, a smerovanie krajín bolo úplne opacné. Skutocné naplnenie tohto hesla a jeho zavedenie do zivota ludstva vsak predpokladá dosiahnutie urcitého stupna vývoja ludskej spolocnosti a kazdého jej jedinca – stupen Clovek – mravný, tvorivý jedinec s rozvinutou mravnostou, intuíciou a svedomím, poznajúc objektívne zákonitosti chodu Sveta – konajúci v koryte Bozej Prozretelnosti (definícia v súlade s terminológiou KSB). Vo vnútri takejto spolocnosti, na takom stupni vývoja peniaze a akýkolvek prostriedok zmeny nie je potrebný, dané heslo komunistickej spolocnosti je naplnané prirodzene, samozrejmou sebadisciplínou kazdého jedinca – co zarucuje prirodezenú rovnováhu vztahu „daj – ber“.

Pozrime sa vsak okolo seba: zvieracie stroje psychiky, bioroboti, démoni… A Clovek? Zriedkavo… Uvedomiac si povahové charakteristiky týchto nizsích stupnov stroja psychiky, dospejeme k poznaniu, ze peniaze  – prostriedok zmeny sú vlastne regulátorom vztahov, pokusom o udrzanie rovnováhy medzi „daj – ber“. Je jasné, ze velkost daj, ber a ich vzájomný pomer nie je pre kazdého rovnaký a jeho pravidlá – stupen spravodlivosti voci kazdému je odrazom pomeru zastúpenia jednotlivých typov stroja psychiky v danej komunite a vyjadrením – podpisom toho typu stroja psychiky, ktorý dané pravidlá nastavil a presadil.

Takze áno, terajsia spolocnost peniaze – prostriedok zmeny potrebuje.

2) Aké peniaze, akú formu zvolit, aby dané pravidlá regulácie defektných (neClovecích) prejavov správania sa nizsích stupnov stroja psychiky pri prerozdelovaní, sa co najviac priblizovali prirodzenej rovnováhe vztahu „daj – ber“? Zlatý standart? Energoinvariant? Alebo nieco úplne iné?

Pozrime sa na zlatý standart. Ludstvo s ním má pomerne dost skúseností. Ci uz vo forme zlata ako platidla (mince, prúty…), alebo naviazanostou papierovej meny nan.

Zlato napriek mnohým výhodám má jeden nesporný problém – obmedzené zásoby. Aj ked tazba zlata a jeho zásoby narastajú, ekonomický rozvoj bol a je rýchlejsí. S rozvojom ekonomiky vzrastá potreba penazí a teda aj zlata. Ak jeho mnozstvo nestací tempu potrieb ekonomiky, tak tá stagnuje a deprivuje so vsetkými dôsledkami pre spolocnost. Vývoj sa zastaví. (Nemýlme si rozvoj ekonomiky a hospodárstva s pokriveným pohladom súcasnych ekonómov na rozvoj = rast HDP = rast spotreby za kazdú cenu = uspokojovanie konzumu a márnivosti = plundrovanie a plytvanie surovinovými a energetickými zdrojmi tejto planéty). Tento úpadok z nedostatku zlata ako obeziva zazila stredoveká Európa po vytazení baní – velká cast sa presunula do rúk arabských kupcov (koreniny, hodváb a pod.) a zidovských úzerníkov (pozicané aj s úrokom, teda viac sa muselo vrátit). To viedlo popri útlme hospodárstva aj k falsovaniu penazí, ci pokútne alebo oficiálne, znizovaním ich rýdzosti – podielu zlata. To viedlo k nepokojom a vzburám (vid. napríklad slovenský seriál zo stredovekého banského prostredia so S. Kvietikom v hlavnej úlohe). Situácia sa zlepsila po objavení Ameriky. Spanielsko vyrabovalo zlato a striebro Latinskej Ameriky a previezlo ho do Európy. (Pre Spanielsko- jeho ekonomiku to malo v konecnom dôsledku znicujúci efekt. Neinvestovalo ho do rozvoja vlastného hospodárstva, ale svoje potreby riesilo importom. To ho v neskorsom období odsunulo do pozície chudobného juzného agrárneho prívesku (co pretrváva dodnes) prudko sa priemyselne rozvíjajúcej Európy, ktorú vlastne nadbytkom penazí – zlata samo vybudovalo.  Analogicky sa takto pripravili USA o pozíciu svetovej ekonomickej jednotky v prospech Cíny). Plné pevné naviazanie papierovej meny na zlato riesi rovnaké problémy. Ci uz sa plnohodnotnost penazí dodrzí a ekonomika ustrnie (problém cárskeho Ruska na prelome storocí, ked rubel bol plne naviazaný na zlato), alebo sa zacne tichá falzifikácia bankoviek – tiché opústanie zviazanosti so zlatom (cesta, ktorou sa pustil americký FED v období Brettonwodskej dohody) – v pozadí, je vzdy nesúlad rastu ekonomiky a zásob penazného zlata. Dalsia skutocnost: zlato je komodita a má svoju vlastnú hodnotu – cenový pomer k iným komoditám ako med, zelezo, ropa, obilie, káva. Aj ked reálny dopyt ekonomík svetového hospodárstva po jednotlivých komoditách obcas ich cenu rozkolíse, následné vyrovnanie ponuky to zase upraví. Komodity si viacmenej udrziavajú vzájomný pomer svojích hodnôt ak sa enormne nezmenia obstarávacie náklady (a tak aj ked kilo chleba niekedy stálo korunu a teraz 1,20€, t.j. cca 36 korún, tak pri prepocte na komoditu, napr. zlato, alebo striebro sa cena chleba az tak nezmenila).

Takze si to zhrnime:

1. viac menej nemenný, alebo pomalý nárast zásob penazného zlata ako invariantu a súcasný progresívnejsí rast ekonomík, a tým potreby penazí.
2. zlato je komodita a ako taká má svoju cenu – svoj etalónový pomer voci iným komoditám.

   Ùlohou je navrhnút model, aby po prvé: emisia (mnozstvo) penazí zodpovedala, bola úmerná potrebám rozvoja hospodárstva – to je objektívna primárna podmienka potvrdená dejinami, a po druhé: zároven vyriesit problém, aby cena zlata ako komodity (jeho skutocná potreba v hospodárstve – priemysel, sperkárstvo, medicína), resp pomer jeho ceny, hodnoty k iným komoditám viac menej odrázal len jeho komoditnú potrebu (trzný dopyt – ponuka) a túto cenu okrem nákladov na jeho tazbu – výrobu neovplyvnovalo umelé pozdvihnutie zlata do úlohy platidla, a s tým súvisiace spekulácie. (Rocne sa vytazí cca 2000 ton, z toho cca 200 ton vyuzije priemysel (neoverené – tvrdia to niektorí predajcovia investicného zlata) cast sperkárstvo a zbytok sa pretaví do investicného zlata.)

Ako to spravit?

Model: mena bude plne pevne nemenne naviazaná na zlato. Zlaté rezervy emitenta danej krajiny sú podkladom, bázou pre maximálne mnozstvo penazí krajiny. Stát v spolupráci s CB a emitentom (obe musia byt pod plnou kontrolou státu a svojou prácou musia záujmy státu podporovat – o nezávislosti v dnesnej deformovanej podobe nemôze byt ani reci – a musia garantovat plnohodnotnost penazí, t.j. ich plné krytie zlatom) nastavia v súlade s prognózou budúceho vývoja a aktuálneho stavu domácej ekonomiky hodnotu penazí vo väzbe na zlato (napr. 1 peniaz = 1g zlata) a uvolnia potrebné mnozstvo, výsku emisie podla aktuálneho stavu ekonomiky do obehu. Cím nizsie „startovné“ zlaté rezervy a rýchlejsí rast domácej ekonomiky, tým nizsie nastavenie hodnoty 1 peniaza voci zlatu, a tým dlhsia doba moznosti fungovania bez potreby navýsit rezervy emisného zlata. V súlade s vývojom ekonomiky (rast, stagnácia, depresia) CB reguluje ich mnozstvo v obehu. Dosiahnutím emisného stropu je nutné navýsit zlaté rezervy – novovytazené zlato, výkup od súkromných drzitelov, výkup a pretavenie sperkov. Aby tento model vydrzal co najdlhsie, je potrebné striktne presadit a dohliadat, ze peniaze sú obezivom a zabránit ich nadmernému hromadeniu, t.j. uchovávaniu  na úctoch alebo iným spôsobom. Zároven nebude mozné pre domáci trh, t.j. domácu menu vymenit za rezervné zlato. Peniaze musia striktne plnit len svoje tri základné funkcie:

1. obezivo
2. uchovávatel hodnoty, t.j. ak je raz 1 peniaz stanovený na 1g zlata, tak túto hodnotu musí uchovat. Nie v zmysle, ze si osoby budú uchovávat hromadu penazí ako hodnotu – to brzdí, vysáva ekonomiku a umoznuje spekulácie, ktoré tento degradacný proces este viac urýchlia.
3. úctovná jednotka – v súvislosti s touto funkciou zákonite dôjde k dvom rozdielným cenám zlata: pevne stanovená a nemenná cena rezervného emisného zlata (ten napríklad stanovený 1 peniaz = 1g zlata) a cena komoditného zlata, ktorú budú ovplyvnovat dva objektívne faktory – trh (dopyt-ponuka) a náklady na výrobu zlata. Kedze zlato je v tomto prípade invariantom meny, tak vyvstane este subjektívny faktor – spekulácie ohladom budúceho predaja volnej zlatej komodity pre rezervné potreby CB. Miera spekulácie bude závisiet od pociatocného nastavenia hodnoty penazí, a s tým súvisiacim pociatocným a priebezným pomerom ceny rezervného a komoditného zlata.

Základné riziko tohto modelu z dlhodobého hladiska – zivotnost tohto modelu v závislosti od udrzatelnosti adekvátneho mnozstva zlatých rezerv v súvislosti s narastajúcimi potrebami ekonomiky.

Prípadné modely s v priebehu casu menenou hodnotou penazí voci rezervnému zlatu, alebo jeho naviazanie na zlato ako komoditu, alebo to bude iný kov, prípadne komodita s moznostou hromadenia, sú prílis komplikované a zranitelné spekuláciami, ktoré budú krivit nielen monetárnu politiku státu, ale aj odvetvie hospodárstva naviazané na danú komoditu, zvolenú ako menový etalón. Tu si treba znova uvedomit myslienky, rozobraté v úvahe v casti, ci ludstvo vôbec potrebuje peniaze. Pokial budú v spolocnosti prevazovat neClovecie typy stroja psychiky, vzdy budú existovat snahy o zneuzitie systému pre vlastné sebecké ciele na úkor ostatných (je to ako so zlodejmi a výrobcami áut. Krok jedného je vzdy výzvou pre druhého na prekonanie daného kroku).

Dôlezitý fakt: model zlatého standartu je funkcný len v uzavretej ekonomike, resp. ekonomike pod monetárnou kontrolou jedného pravomocného orgánu.

Cize, v rámci jednej krajiny pod kontrolou vlastnej CB funguje tak, ako bolo vyssie uvedené. Kazdá krajina si nastavuje vlastný pomer 1 peniaz = x g zlata.

Ale ak chceme uz tento model premietnut nad rámec uzavretých ekonomík, stojí otázka ako?

Budú platit súbezne dva hodnotové pomery peniaz/zlato – jeden pre medzinárodné vysporadúvanie obchodov a súbezne bude mat kazdá krajina vlastný pomer peniaz/zlato, platný pre vnútornú ekonomiku? Alebo sa to zharmonizuje do jedného vseobecne platného pomeru peniaz/zlato?

V kazdom prípade, minimálne v medzinárodnom vysporadúvaní (ak budú platit súbezne dva hodnotové pomery) a aj vnútorne (pri jednotnom pomere) startovacia ciara nebude rovnako výhodná pre kazdého. Jedni budú zvýhodnení, iní znevýhodnení vo väcsej ci mensej miere – zálezí to od pomeru ekonomiky, jej otvorenosti, ci závislosti na importe a exporte k vlastným zlatým rezervám, resp. k ich národnému vkladu zlatých rezerv do medzinárodného balíka. Uz len z tejto tabulky o mnozstve zlata v tonách a ich % podiele na valutových rezervách http://www.zvedavec.org/komentare/2014/11/6229-ukrajina-pripousti-ze-jeji-zlato-je-fuc.htm vidíme rozdielné postavenie jednotlivých krajín. A za dalsie – aký podiel týchto rezerv je napr. k HDP danej krajiny?

Na Vratimovskom seminári 2014 vo vystúpení Petra Staneka, clena SAV, zaznelo, ze BRIC sa pripravuje na zavedenie zlatého standartu. Navysovanie zlatých rezerv státov BRIC v posledných rokoch tomu nasvedcuje. Aj snaha krajín EÚ o repatriáciu svojho zlata z Fort Knoxu tomu nasvedcuje. Aj snaha USA to zlato nevydat a ukradnutie ukrajinských zlatých rezerv tomu nasvedcuje. Vysporadúvanie medzinárodných obchodov speje k zmene – uz ziadny tovar za bezcenné doláre, ci iné obdobné papieriky. Bud barter – tovar za tovar, alebo plnohodnotný peniaz. V akom rozsahu sa zavedie tento zlatý standart – to sa coskoro dozvieme. A na ako dlho– to je zatial otázkou aj pre samotné krajiny BRIC – ale minimálne na dobu pokial sa svet neupokojí a nepripraví sa iná forma invariantu, znemoznujúca zivot a rozvoj jedného na úkor druhého. Potom sa zavedie mozno energoinvariant – bude ovela spravodlivejsí, výhodnejsí a stabilnejsí (podrobnejsie sa tu o nom nebudem rozpisovat, na leva-nete o tom uz bolo viacero clánkov a diskusií napr. tu: http://leva-net.webnode.cz/products/energoinvariant-v-praxi/ a tu: http://leva-net.webnode.cz/products/princip-noveho-menoveho-systemu/, takisto tu uvádzaná diplomová práca to popisuje na str. 64 – 71. Na kazdý pád je kvôli výbusnej atmosfére vojnových konfliktov vo svete zatial pre globálne zavedenie prílis zranitelný (to nevylucuje jeho testovanie v lokálnych podmienkach).

Takze, co z toho vyplýva pre nás, pre nás kazdodenný zivot, do doby pokial bude jasné, ze sa to zmenilo aj v prospech obyvatelstva?

Sporit – nesporit? Jednoznacne vsetko „neprezierat“. Prebytok mesacného rozpoctu rozkladat na tri ciastky: 1. penazná rezerva (zatial bankovky potrebujeme) – ci uz to bude v „ponozke“, v banke, alebo inde – len nech je to dostupné a primerane bezpecné… 2. investície – pokial je výnos pod úrovnou inflácie, tak to nemá zmysel a primerane zohladnit investicné riziko. Neisiel by som do podielových fondov, dlhopisov. V auditoch klamú aj státy a akciové indexy dlho uz tiez nebudú stúpat. Ak burza, tak mozno menová – forex, ale maximálne eliminovat riziká (necestných brokerov a vlastnú chamtivost), prípadne priama investícia – podiel do podniku, s dobrým zámerom a moznostou kontroly a vstupu do rozhodovania. Výhodná kúpa nehnutelnosti pod cenu je tiez dobrá… 3. uchovanie hodnoty pre prípad razantnej inflácie – investicné kovy, nehnutelnosti a pod.

Poznámka k zlatu – nepotesím spekulantov – je nepravdepodobné, ze cena zlata kvôli nepomeru jeho mnozstva a mnozstva penazí mnohonásobne vystrelí (vid. model nastavenia zlatého standartu). Pokial zlato, tak len ako uchovávatel hodnoty. Investicné, certifikované kvalitnými zavedenými zlievarnami, radsej v mensích gramázach, prípadne minciach. A neukladat ich do bankových depozitov – nemuseli by ste sa k nemu dostat. Neplasit sa s jeho nákupom v terajsom osiali a panike za kazdú cenu. Sledovat náklady na jeho výrobu a podla toho sa orientovat. Prílis premrstené ceny, vysoko nad výrobnými nákladmi uz svedcia o spekulacnej cene…

Poziciavat si – nepoziciavat? Radsej nie, ak nemusím a uz vôbec nie na konzum a spotrebu.

Ak je moznost tak v rámci rodiny, bezúrocne. Ak od banky, tak nastavit splátky co najnizsie a reciprocne zhodnocovat volné peniaze z rozpoctu, aby som si pripravil co najrýchlejsie moznost predcasného splatenia v prípade nutnosti (totiz v prípade inflácie má banka právo navýsit % úrocenia, a je rozdiel úrok 3% alebo 8% – pri hyperinflácii rádovo desiatky ba aj  stovky %. A ak sa ti nový splátkový kalendár nepáci, tak nemusís, ale vrát vsetko naraz).

A co zivot? Tak ten predovsetkým treba zit. Tu a teraz! Utiect nie je kam, a co nevyriesime tu a teraz, aj tak nás skôr, ci neskôr dobehne, nech sme kdekolvek. Myslime globálne a konajme lokálne.“

Aktuálna poznámka: nepripomína ten navrhovaný vyššie uvedený model zlatého štandartu to, čo teraz postupne zavádza RF? Ešte aj tie sankcie robia z RF svojim spôsobom uzavretú ekonomiku… Prečítajte si tú časť o navrhovanom modeli ešte raz a pozorne porovnávajte s dneškom.

Ak vie niekto ten článok na levanete nájsť, tak dajte sem link, oplatí sa ho prečítať celý. Ja som ho nenašiel. Archív má len 158 strán a začína decembrom 2014…

Ak sa to nepodarí, a bude záujem, tak ho sem skopírujem celý.