Matúš Čák Trenčiansky

Dnes, 18.3.2021, uplynulo 700 rokov od smrti Pána Váhu a Tatier – Matúša Čáka Trenčianskeho.

Matúš III. Čák Tenčiansky (asi 1260 – 18.3.1321) bol svojho času najmocnejší muž a nekorunovaný kráľ západného a stredného Slovenska. Bol tak mocným, že ešte 2 roky po jeho smrti sa kráľovské vojsko kráľa Karola Róberta Anjou neodvážilo vstúpiť na jeho územie a ešte v 15. storočí sa časť západného Slovenska nazývala Matúšova zem.

Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 – 1312 spravoval 14 žúp a viac než 60 hradných panstiev, z toho 50 na Slovensku a 10 v terajšom Maďarsku (vtedajšom Zadunajsku), medzi ktoré patril aj hrad Vyšegrád. Aj keď oficiálna história považuje porážku Omodejovcov kráľom Karolom Róbertom Anjou v bitke pri Rozhanovciach za koniec expandovania Matúša Čáka Trenčianskeho, tak nie je to až tak pravda, lebo v roku 1314 vpadol na Moravu, v roku 1317 zorganizoval vojenskú výpravu do Abova proti jednému z najbližších dvoranov kráľa Karola Róberta Filipovi Drugetovi, kde dobyl mestečko Moldavu n. Bodvou a cestou trestal šľachticov, ktorí po porážke Omodejovcov prebehli do kráľovského tábora. V roku 1318 po smrti svojho jediného syna si za svojho nástupcu vybral svojho príbuzného Štefana Čecha, cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava prepojená s Moravou, spravil poriadok s nitrianskym biskupom, keď dobyl a vypálil Nitriansky hrad. Toľko v krátkosti z oficiálnej histórie.

A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, kým skutočne bol Matúš Čák Trenčiansky vo svojej dobe.

Ak si premietneme na mapu rozsah vplyvu Matúša Čáka Trenčianskeho, berúc do úvahy jeho priame majetky v Zadunajsku a majetky Čákyovcov, jeho príbuzných v terajšom Maďarsku, spojenectvo s Omodejovcami na severovýchodnom Uhorsku, majetky príbuzného Štefana Čecha na Morave a ďalších moravských šľachticov, ktorí neuznávali na svojom území vládu českého kráľa Jána Luxemburského, tak dá sa povedať, že svojim spôsobom bol Matúš Čák Trenčiansky posledným kniežaťom bývalej Veľkej Moravy. Vraví sa, že to bol nekorunovaný kráľ. Isto nekorunovaný? To nemôžme naisto tvrdiť, pretože v roku 1314 sa začali na Trenčianskom hrade chystať honosné zásnuby nemenovanej dcéry Matúša Čáka so synom Albrechta Habsburgského. Ich sobáš mal spečatiť spojenectvo týchto dvoch rodín. A ako je známe, kráľovské dynastie uzatvárajú manželské zväzky len so seberovnými.

Na svojom uzemí Matúš III. Čák rozhodoval celkom suverénne, disponoval obrovským majetkom organizovanom vo forme hradných panstiev, mal vlastné vojsko a viedol nezávislú vnútornú i zahraničnú politiku. Na Trenčianskom hrade sa obklopil hodnostármi, ktorí mali také isté tituly ako hodnostári kráľovského dvora. Jeho palatínom bol Felician Zach, dvorským sudcom Štefan, syn Pavla z rodu Poznanovcov. Mal aj vlastneho taverníka Martina Bugara a po ňom Abraháma Rufusa. Navyše aj vlastnú vlajku vo farbách suverenného vládcu. Vo svojej dŕžave vymenúval sebe oddaných županov a kastelánov. Takisto vo svojej doméne (terra Mathei) pevne kontroloval aj cirkevné inštitúcie a nižší klérus.Navyše prebral nielen faktickú správu Nitrianskej diecézy do vlastných rúk a kompetencie nitrianskeho biskupa, ale aj cirkevné desiatky a iné výnosy, dovtedy patriace biskupstvu. Bolo to skutočne len o sporoch spupného oligarchu a nitrianskeho biskupa Jána?

Na str. 11 časopisu História, r. 2017, v článku „Matúš Čák Trenčiansky, Pán Váhu a Tatier“ Jána Lukačku (autor od roku 1977 pracuje v Historickom ústave SAV a od roku 1994 prednáša stredoveké dejiny Slovenska na Katedre slovenských dejín FF UK) nachádzame takúto vetu: „Biskupovi Jánovi tiež prekážalo, že Matúš Čák chránil Štefana, benediktínskeho opáta zo Skalky, ktorého biskup Ján exkomunikoval a postavil mimo rád za to, že súc exkomunikovaný slúžil omše rovnako exkomunikovanému palatínovi Matúšovi.“ Všimnite si tú zvláštnu nelogickú štylizáciu: exkomunikoval za to, že súc exkomunikovaný… Vyvstáva otázka: „A za čo to bol vlastne opát Štefan prvykrát exkomunikovaný?“ Odpoveď je v týchto slovách: „opát zo Skalky“. Skalka nie je len také obyčajné miesto, je to bývalá svätyňa predkresťanského obdobia. Ak si prečítame tento článok: http://leva-net.webnode.cz/products/vlajky-na-uzemi-slovenska-a-ich-vyznam/ a pozorne si všimneme vlajku Matúša III. Čáka Trenčianskeho (10. v poradí), tak vyvstáva otázka: „Čo bolo skutočným predmetom sporu medzi nitrianskym biskupom Jánom a Pánom Váhu a Tatier? Akú vieru reprezentoval Matúš III. Čák Trenčiansky a aké obrady slúžil exkomunikovaný „opát“ Štefan?“  A exkomunikácia Matúša Čáka kardinálom Gentilisom 6.7.1311 v Bratislave a interdikt nad jeho doménou nerobil Pánovi Váhu a Tatier starosti preto, že nemal kto v jeho doméne túto exkomunikáciu a interdikt vyhlásiť, pretože podľa historikov vo svojej terra Mathei pevne kontroloval cirkevné inštitúcie a nižší klerus, alebo za jeho bezstarostnosťou ohľadom exkomunikácie a interdiktu bolo niečo iné? A je vlastne zlatý „dvojramenný kríž“ na trojvŕší jeho červenej vlajky krížom?

Oficiálna história poplatná pangermanizmu nejako prirýchlo zlikvidovala Veľkú Moravu a nechala ju podrobiť si „starým Maďarom“.

Dnes je to 700 rokov od smrti Matúša III. Čáka Trenčianskeho, a slovenská verejnosť doteraz netuší, kým tento mocný muž vlastne bol. Pritom jeho akože prezývka Pán Váhu a Tatier mnohé napovedá…

Zdroj: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=list_articles (Lukačka, J.: Matúš Čák Trenčiansky: Pán Váhu a Tatier.(Matúš Čák of Trenčín. Lord oftheVáhandtheTatras). (str. 9)