„Kazivé peniaze“

Apropo tohto príspevku je článok Stanislava Slabeyciusa v časopise Zem&Vek s názvom: „Meny, ktoré slúžia ľuďom“ (januárové číslo je zasvätené ekonomike). Pritom financie a ekonomiku Slovenska som nie raz riešil. Lenže pred tým než začnem rozoberať otázky treba ujasniť jednu zásadnú vec:

Čo je mena a čo sú peniaze?

Máloktorý človek z ulice robí medzi nimi rozdiely a tieto rozdiely sú dosť zásadné. Preto vznikajú nedorozumenia, ktoré de facto znemožňujú ľuďom ujasniť si veci. Tie sa vyjasnia ak si niekto pozrie toto anglické video alebo pozrie tento obrázok. Pre ne-angličtinárov, tak mena ako aj peniaze sú prenosné, trvanlivé, deliteľné, zameniteľné a sú účtovnou jednotkou. Lenže je tu zásadný rozdiel, kým peniaze si uchovávajú svoju hodnotu resp. ich fyzické vlastnosti sa časom nemenia, tak mena si neuchováva svoju hodnotu, lebo unca zlata a striebra bude vždy uncou zlata a striebra. Takže tie úvodzovky v nadpise sú na mieste.

Problémom je, že naše obeživo nie je kryté resp. je kryté dlhom nejakej entity napr. súkromná entita, či štát a to je problém. Nielen v praxi znamená to, že meny majú hodnotu len do doby, kým v nich veríme, ale aj to, že celý finančný systém je zločinný. Nakoľko je zločinný to tu a teraz nebudem rozoberať (ostatne to nie je pointou tohto článku a to už urobili mnohí predo mnou), ale nám teraz stačia len 2 veci:

  • spôsobuje preteky v spotrebe (na čo dopláca biosféra planéty a preto Rímsky klub, ktorý je hovorcom globálneho zákulisia volá po zmene);

  • finančný systém zotročuje.

A aké meny existujú ešte?

Kryté a tie boli zväčša kryté buď kovmi (niekedy sa použila aj meď) alebo čo častejšie sa používalo obilie. Krytie obilím malo svoj zmysel lebo väčšina práce bola vykonaná prácou (ľudských) svalov a obilie je dobrým uchovávateľom energie no nie dokonalým, lebo sa kazí. Egypťania mali najprepracovanejší systém meny krytím obilím a to im umožnilo nielen udržiavať rozľahlú infraštruktúru zavlažovacích kanálov, ale aj postaviť pyramídy, chrámy, či iné verejné stavby a v neposlednom rade urobili z Egypta najbohatšiu ríšu svojej doby. Základom systému bol roľník ktorý, odovzdal časť svojej úrody do štátnych alebo chrámových sýpok (vtedy sa platili aj dane). Roľník jednak dostal potvrdenie o zaplatení dane a jednak dostal potvrdenky, ktoré mohol minúť. Samozrejme tieto potvrdenky niekoľkokrát vymenili majiteľov kým boli zamenené za určité množstvo obilia. Tento systém nebol bez chyby lebo vznikali prírodné katastrofy, klimatické výkyvy (extrémne suchá alebo veľké a časté záplavy) a/alebo dlhotrvajúce vojny.

V stredovekej Európe bol rozšírený rováš (anglicky tally stick). V podstate zmenky na tovar, zväčša na obilie a baktreáty zas boli miestne časovo ohraničené meny. Tento systém bol jednak úzko spätý s kultom čiernej Madony a jednak umeleckými a architektonickými skvostami. Len čo v 15. storočí boli nahradené klasickými peniazmi, ktoré sa hromadili, tak sprvu nasledoval prepad v životnej úrovne a následne klimatické zmeny sprevádzané rôznymi epidémiami napr. moru, ktoré dokonali dielo skazy.

Zaujímavé je, že v oboch systémoch zlato a striebro sa používalo ako uchovávateľ hodnôt a účtovná jednotka pre medzinárodný obchod. Dodávam, že platenie daní obilím či obilninové zmenky pretrvali v Ázií do 19. storočia (samurajovia v časoch šógunátu dostávali svoju výplatu v ryži).

Prečo kWh a nie obilie ako základ novej resp. paralelnej meny?

V našej dobe väčšinu práce vykonávajú stroje a preto je lepšie použiť ako základ meny množstvo využitej elektrickej energie alebo paliva na produktívnu činnosť, ako obilie. K návratu obilia ako účtovnej jednotky môžeme hovoriť len vtedy, keď ľudstvo získa prístup k prakticky neobmedzeným zdrojom energie (a aj vtedy je to otázne).

Ako?

Nechcem príliš rozoberať technické detaily časovo obmedzených mien, ale bez nejakého konkretizovania koncepcie sa nezaobídem, preto skonkretizujem niektoré veci:

  • bankovky vydávať na dobu určitú (najlepšie na rok) lebo lepenie kolkov na ne je nepraktické a zabezpečiť rýchly obeh najjednoduchšie sa dá farebným a/alebo vzorovým kódom s dátumom vypršania platnosti;

  • keďže väčšina platieb dnes prebieha elektronicky tak technológia kryptomien a časové obmedzenie sa dá skombinovať (na toto som minule zabudol);

  • emisia meny bola na konci roka resp. koncom marca, vtedy totiž treba odovzdať daňové priznanie a štát vie, že koľko energie bolo využitej produktívne,

  • zlatom by sa obchodovalo na miestnych/lokálnych burzách a bolo by využité v medzinárodnom obchode.

S pozdravom

Oracle 911

PS: Teraz ma napadlo, že niektorí moji čitatelia nechápu prečo emitovať koncom minulého roka resp. marca. Nie preto aby sme napodobňovali Egypťanov ale preto aby sme vedeli z akej veľkej produkcie môžeme hospodáriť.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s