Blok – ľavicový alebo pronárodný?

Na ZVTV nedávno odznel zaujímavý rozhovor s R. Ficom. viď. https://oracle911blog.wordpress.com/2022/02/07/nikdy-viac/#comments, alebo tu: https://www.youtube.com/watch?v=Trm3JXPEKWA

Vďaka za tento rozhovor, pretože v ňom v „kocke“ ohľadom aktuálneho diania na Slovensku bolo povedané to najdôležitejšie.

Súhlasím s názorom pána R.Fica, že  budúcnosť politických strán bude o blokoch (od min. 20:20 ), no  v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že to má byť o blokoch v klasickom marxistickom delení na ľavicu a pravicu, a najmä nie v súvislosti s dneškom, že opozičný blok musí byť ľavicový. V žiadnom prípade!

V tejto dobe musí byť opozícia predovšetkým P R O N Á R O D N Á.

A aj do budúcna je nezmyslom, aby deliacou čiarou medzi vládnou koalíciou a opozíciou bolo ich ľavičiarstvo alebo pravičiarstvo. Každá budúca vláda Slovenska musí byť nielen striktne pronárodná (to nevylučuje vstup Slovenska do zväzkov, ak  je to objektívne v prospech Slovenska a jeho ľudu), ale musí aj vyvážene zastupovať jak pravicu, tak aj ľavicu. Len takýto blok ma šancu na voličskú podporu voličov zo všetkých sociálnych skupín.

Čisto ľavicová vláda to preklápa príliš k socializmu, tá pravicová zase ku kapitalizmu. Ani jeden systém nebol a nie je vo všetkom dokonalý a zároveň ani v jednom nebolo a nie je všetko zlé.

Sila každého štátu je v sile jeho spoločnosti a sila spoločnosti tkvie v tom, že dokáže zjednotiť jednotlivcov pre spoločné ciele. A tým spoločným cieľom dnes, zajtra i pozajtra je Slovensko ako suverénny, slobodný štát a vo vzťahu k spoločnosti a jednotlivcovi Slovensko ako právne a sociálne spravodlivý štát.

Tak, ako nemožno budovať bezpečnosť a posilňovať bezpečnosť štátu na úkor bezpečnosti iných štátov, tak takisto nemožno budovať a posilňovať bezpečnosť jednej sociálnej skupiny na úkor druhej, pretože potom to už v žiadnom prípade nie je ani o právne, ani o sociálne spravodlivom štáte, a vnútorné pnutie medzi sociálnymi skupinami časom privedie, ak nie priamo k jeho zániku, tak isto k sociálnym otrasom a namiesto tvorivej evolúcie spoločnosti bude jedna sociálna revolúcia striedajúc druhú. túto spoločnosť vyčerpávať.

Socializmus zdôrazňoval silu kolektívu, kapitalizmus zase umožňoval vyniknúť individuálnym vlohám jednotlivca.

Téma hospodárskej politiky štátu na úrovni makroekonomiky, t.j. na úrovni spoločnosti, kolektívu ohľadom plánovania a riadenia jej výroby a prerozdeľovania tovarov a služieb je na veľmi dobrej úrovni rozpracovaná v ekonomickej časti práce VP SSSR „Krátky kurz“ (k dispozícii v slovenskom preklade napr. tu: http://leva-net.webnode.cz/products/kratky-kurz1/)

Avšak čo jednotlivec, kde a aké je jeho miesto v makroekonomike? Pretože to nie je len o zamestnancoch a zamestnávateľoch.

Každý sme jedinečný a v súvislosti s podieľaním sa na hospodárskej činnosti v štáte možno jednotlivcov začleniť do štyroch základných skupín. Kto pozná dielo R.T.Kyossakiho „Bohatý otec, chudobný otec“, tak si isto spomenie na jeho “cash flow kvadrant”, ktorý zatrieďuje ľudí v súvislosti so zarábaním peňazí do štyroch skupín: zamestnanci, SZČO, majitelia podnikov (zamestnávatelia) a investori. Avšak “cash flow kvadrant” primárne nesúvisí so spôsobom zarábania peňazí, aj keď sa v ňom odráža, ale vyplýva z individuálnych kvalít jednotlivcov, ktoré určujú, kde a ako sa dotyčný jedinec dokáže najlepšie individuálne uplatniť, podľa kapitalistického pohľadu R.T.Kyossakiho v toku peňazí, a v skutočnosti v procese riadenia makroekonomiky, t.j. výroby tovaru a poskytovania služieb.

Každé národné hospodárstvo potrebuje celý cash flow/hospodársky kvadrant. Potrebuje zamestnancov, potrebuje SZČO (veď je nezmyslom centrálne plánovať ešte aj záhradnícke služby, kaderníctva, či remeselné služby pre domácnosti, ktoré za socializmu nedostatočne a nekvalitne pokrývali komunálne podniky, atď.), a potrebuje aj schopných riadiacich pracovníkov na úrovni podnikov, či už súkromných alebo štátnych, poťažme národných, a takisto aj Kyossakiho investorov – hospodárskych vizionárov.

V socializme boli spokojní len zamestnanci, ostatné tri skupiny sa cítili uväznené a okliešťované v rozvoji ich individuálnych schopností. V kapitalizme zase naopak – zamestnanci sa cítia vykorisťovaní. A tak neustály boj medzi ľavicou a pravicou, striedanie jednej sociálnej revolúcie druhou len vyčerpáva každý národný štát a v konečnom dôsledku umožňuje ho likvidovať tými, ktorí z pozadia neustále vyvolávajú umelý konflikt medzi pomyselnou ľavicou a pravicou.

Úlohou každej pronárodnej vlády, ktorej záleží na suverenite a rozvoji štátu a blahu jej obyvateľov, je zjednotiť spoločnosť na budovaní prosperity vlastného štátu a spoločnosti skrze umožnenia uplatnenia a rozvoja osobitých individuálnych schopností  jak v procese riadenia makroekonomiky, tak aj v samotnom jej chode, pretože aj medzi podnikateľmi a investormi sú podnikatelia, ktorí všetok svoj um, kumšt a majetok venujú rozvoju podnikania na Slovensku nielen kvôli osobnému prospechu, ale kvôli jeho zveľaďovaniu, a naopak aj medzi zamestnancami sú takí, pre ktorých je národné povedomie neznámy pojem – len zhluk písmen a neidentifikovateľný zvuk bez obrazu, ktorí otvorene vyhlasujú, že lepšie by bolo, ak by riadenie v štáte prevzali cudzie mocnosti, ktoré by nám isto vládli lepšie…, avšak aj opačne. A preto je nezmyslom budovať budúcnosť akéhokoľvek štátu len na politike tzv. ľavice alebo politike tzv. pravice.

A preto, ak už R.Fico vyzýva  stranu HLAS k spolupráci v bloku so SMERom, tak to musí byť o výzve aby liberálny HLAS vstúpil do bloku nie ľavicového, ale do bloku, ktorý bude hájiť záujmy a suverenitu Slovenska a pracovať pre blaho spoločnosti ako celku s dôrazom na uplatnenie individuálnych schopností aj liberálnejšie zmýšľajúcej časti spoločnosti, a prestal koketovať v túžbe po moci s vlastizradcami!!!

A takýto blok musí byť otvorený nielen pre HLAS, ale aj pre Republiku či iné strany, ktorým skutočne záleží na našom milovanom Slovensku, na našej domovine.

V JEDNOTE JE SILA!

…nie v delení na ľavicu a pravicu…